Víkendová komunikácia neobyčajných ľudí okolo Igora Matoviča a jeho pandemickej úderky je len vyvrcholením ich opakovanej niekoľkomesačne neschopnosti a komunikačného amatérizmu. A ich nepochopenia, že oni nie sú konšpirační slobodomurári, ktorí riadia celoslovenské spiknutie, ale ľudia, ktorí majú primárne slúžiť občanom, starať sa o ich bezpečnosť a viesť túto krajinu cez desivú búrku pandémie.
Medzi typické a obrovské chyby krízovej komunikácie patrí zatajovanie dôležitých informácií. My vieme, ale vám to nepovieme. Nepovieme a basta, trpte. A ešte budeme smutní, že vám to nepovieme, ale nezaslúžite si to. Je to pokračovanei arogancie moci, neschopnosti uvedomiť si, že žijeme v spoločnosti ľudí, pre ktorých sú informácie nesmierne dôležité práve dnes, v čase krízy.
Neinformovanosť plodí fámy a strach. A v tejto etape nepotrebujeme ani jedno ani druhé. Potrebujeme rozumné riešenia, ktorých súčasťou sú kvalitné informácie. V krízovej situácii nedostávame ani jedno. Je prirodzené, že nastupuje odmietanie, obavy o vlastný život, strach z budúcnosti, čo nahráva extrémnemu správaniu.
Z komunikačného hľadiska je toto extrémna chyba. V krízovej komunikácii musí manažér riadiaci krízu (premiér, minister zdravotníctva, hlavný hygienik) v prvom rade vystupovať suverénne, odhodlane a nezatajovať. Hovoriť pravdu, pretože jedine pravdivé informácie, podľa možnoti bez emócií, môžu ako tak nastoliť pokoj.
Nie je možné v krízovom režime vystupovať ako sprisahanie, ktoré tvoria tajomní konšpirátori a rozhodujú za dverami o vás a bez vás. A s verejnosťou sa nemusí rozprávať orloj odborníkov, na to mali už dávno mať profesionálneho komunikátora, ktorého by navyše počúvali v otázkach komunikačných zručností. Nie statusy, nie plačky a nie kedykoľvek. Premiér nie je gašparko v televízii, ktorý bude mávať domov, aha, vidíte ma? Na to, aby sa oznamovali veci verejnosti má mať kvalitného, profesionálneho človeka.
Pravda je to najdôležitejšie, čo v komunikácii musí odznieť. Pravda, ktorá je jasne definovaná. A pozor, nemusia to byť výsledky, ktoré platia, ale konštatovania aktuálneho stavu. Ako napríklad: na pandemickej komisii sme sa rozhodli predložiť krízovému výboru takéto a onaké opatrenia. Zajtra máme zasadnutie o 10. hodine a o 13. vás budeme ďalej informovať.
Občania sú terorizovaný neoficiálnou komunikáciu cez redkvičkovú sociálnu sieť, namiesto toho, aby zvolila vláda, krízový štáb a pandemická komisia profesionálnu cestu. Profesionála, ktorý vie, že o 18. hodine má viacero dôležitých rozhlasových médií večerné spravodajstvo a teda ponúkne včas informácie, vstúpi do éteru s informáciami, čo sa deje. A o 19. ponúkne televíziám priamy vstup, kde komunikátor, hovorca povie všetkým televíznym divákom najnovšie informácie. My nie sme ovce, nie sme akváriové rybičky, ktorým sa občas nasypú vločky.
Ďalšie pravidlo krízovej komunikácie je dodržiavanie času. My nie sme majetkom vlády, vláda je orgán, ktorý má občanom slúžiť. A jednou z funkcií je dávať pravidelne informácie o tom čo sa dialo, deje a bude diať. Pravidelne, lebo nepravidelnosť robí chaos. A opäť fámy, strach, klebety, konšpirácie.
Nenapádam ani jedno rozhodnutie odborníkov na epidemiológiu, to, čo mi v súčasnej situácii prekáža je ich dokonalá amatérska neschopnosť zvládnuť komunikáciu s občanmi.
Bortáci, taký milí termín, ktorí sa používa v okolí Bardejova na označenie tých, čo na to nemajú.
