Rok 863, kláštor Polychron. V neveľkej miestnosti pracuje Konštantín od východu slnka. Na stole má rozložené macedónske knihy, hlaholiku a množstvo rukopisov, ktoré majú dať raz základ našej slovenčine. Otvoria sa dvere a vchádza Metod.
"Dobrý deň Konštantín." Pozdraví a smeruje ku stolu s knihami.
"Tebe ešte dobrejší Metod." Odpovie Konštantín a ďalej dopisuje rozpracovanú stať.
"Tak ako sme ďaleko s tou gramatikou?"
"Dnes spisujem stupňovanie prídavných mien. Nič zložité. Nový - novší - najnovší. Dobrý - dobrejší - najdobrejší."
"Raňajky už boli?"
"Ešte nie," odpovie Konštantín.
"Pokiaľ si spomínam, dnes by mali byť halušky s prekvapením," pokračuje so záujmom o naplnenie prázdneho žalúdka Metod.
"Nejako sa mi to nezdá, včera na obed boli predsa bryndzové halušky."
"Už som tu nejaký piatok a viem, čo je tá bryndza, no tie včerajšie halušky ani nevidela," nazlostí sa Metod.
V tom sa roztvoria dvere a vchádza pomocník z kuchyne s raňajkami.
"Dobrý deň páni, vaše raňajky."
"Tebe ešte dobrejší, Michal," odzdravia jednohlasne.
Michal položí na stôl taniere, otočí sa a už bez pozdravu odíde.
"Nejako sa dnes ponáhľa," konštatuje situáciu Konštantín.
"Počuj Konštantín, nie sú to tie halušky zo včera?" Povie Metod pri nedôverčivom pozeraní do taniera. Zrazu sa zarazí a vykríkne: "Myslím, že už vidím to prekvapenie!"
"?"
"Má šesť nôh a práve mi uteká s jednou haluškou z taniera!"
"No veď ja vám dám. Tak my tu trápime s písmom, s gramatikou, s prekladmi kníh a vy na nás s haluškami s prekvapením? Na to sa sem trepeme zo Solúna?" začne sa prehrabovať vo veciach na stole: "kde som to položil?"
"Stupňovanie prídavných mien? Tak poďme na to... dorobíme nejaké výnimky.." Metod sa na chvíľu zamyslí a hneď aj škrtá, prepisuje a mrmle si; "dobrý, dobrejší a najdobrejší... no určite... a hneď spravíme výnimku... dobrý, lepší a najlepší"
V tom sa otvoria dvere a vstúpi Michal, "chutilo páni?" a už berie zo stola taniere. Očividne mu nevadí, že z tanierov s výnimkou jednej halušky, ktorú odniesla šesťnohá potvora, neubudlo. "A ako postupujete s tým naším písmom a tak?"
Konštantín sa pousmeje, "Michal, máš tu možnosť ako prvý vypočuť si výnimky stupňovania prídavných mien"
Pomocník zdvihne hlavu, pozrie sa neho a nevie ako má reagovať, keďže neporozumel ani slovo.
"No pozri", pokračuje Konštantín, "napríklad dobrý, dobrejší a najdobrejší už vôbec nie je moderné. Napríklad v Ríme a v Španielsku sa takéto normované ohýbanie slov pokladajú za barbarstvo".
Pomocník stále len hlúpo pozerá s otvorenými ústami a netuší, čo odpovedať a Konštantín pokračuje; "oveľa modernejšie znie dobrý, lepší a najlepší."
"Aha.. no dobre teda.. tak ja už radšej pôjdem.. prajem Vám ešte dobrý deň." - odpovie a rýchlejším krokom smeruje ku dverám.
"Tebe ešte dobrejší;" odpovie Metod.
"Tebe ešte lepší" - hneď ho opraví brat a žmurkne na neho.
Dvere sa buchnutím zavrú, až prievan zodvihne pár papierov zo stola.
Konštantín sa zamyslí a hovorí; "výnimky sú pekný začiatok".
"Ako to myslíš?"
"No.. koľko sme písali tých pádov pre skloňovanie? Tri je dosť málo. Pridajme aspoň raz toľko."
Metod sa doširoka usmeje, "myslím, že nás čaká ešte dosť práce."
