Mariupoľ, Vukovar, Siniša Glavaševič
Najvýznamnejší prístav na severnom pobreží Azovského mora sa volá Mariupoľ. Mesto je obkľúčené agresormi, fakticky už je rozstrieľané, humanitárne koridory sa nedarí otvoriť, tisíce obyvateľov vraj násilne odviedli do Ruska. Včera, 21.3.2022 o 5:00 uplynulo ruské ultimátum na kapituláciu, ktoré obrancovia odmietli. Agresor oznámil, že mesto bude zrovnané so zemou.
Mesto Mariupoľ sa stane symbolom. Či ho budeme prirovnávať k Leningradu, Stalingradu či Srebrenici, to ešte dnes s istotou nevieme. Ale rozhodne ho môžeme prirovnať k Vukovaru.
Mesto Vukovar leží na brehu Dunaja na východe Chorvátska. Na druhom brehu je Srbsko. Od augusta do novembra 1991 bol Vukovar 87 dní obliehaný Juhoslovanskou ľudovou armádou (JĽA), ktorú podporovali srbské polovojenské jednotky. V priebehu bitky dopadalo na mesto až 12 000 delostreleckých granátov a rakiet denne. Vukovar bolo prvé mesto od roku 1945, ktoré bolo kompletne zničené.
Vo Vukovare celý život žil a pôsobil novinár Siniša Glavaševič. Okrem správ o priebehu bojov napísal aj niekoľko osobných zamyslení, ktoré vyšli knižne ako Príbehy z Vukovaru. Jeho mŕtve telo bolo exhumované z masového hrobu na farme Ovčara neďaleko mesta, kde sa krátko po páde Vukovaru odohral jeden z najkrutejších vojnových zločinov vojny v Chorvátsku.
Dve z Glavaševičových zamyslení by som chcel dnes priniesť ako hold obrancom i trpiacim obyvateľom Mariupoľu. A nám ostatným na premýšľanie.
Príbeh o meste
Vzdávam sa akéhokoľvek hľadania spravodlivosti, pravdy, vzdávam sa pokusu podriadiť ideály vlastnému životu, vzdávam sa všetkého, čo som ešte včera považoval za potrebné pre nejaký dobrý začiatok, alebo dobrý koniec.
Pravdepodobne by som sa vzdal aj seba samého, ale nemôžem. Pretože, kto zostane, ak sa všetci zriekneme seba samých a utečieme do svojho strachu? Komu zanecháme mesto? Kto mi ho postráži, kým tu ja nebudem, kým sa budem hľadať na smetisku ľudských duší, kým budem takto sám bez seba blúdiť, doráňaný a unavený, v horúčke, kým budem oči otvárať pred osobnou porážkou? Kto bude strážiť moje mesto, mojich priateľov, kto vyvedie Vukovar z tmy?
Niet silnejších pliec než sú tie moje a vaše, a preto, ak vám to nie je zaťažko, ak vo vás ešte ostalo mladistvé šepkanie, pridajte sa. Niekto sa dotkol mojich parkov, lavičiek, na ktorých sú ešte vyrezané vaše mená a tieň, kde ste zároveň dali aj dostali prvý bozk – niekto jednoducho všetko ukradol, pretože ako sa dá inak vysvetliť, že ani Tieňa už niet?
Niet výkladu obchodu, pred ktorým ste žasli nad vlastnými radosťami, niet kina, v ktorom ste sledovali najsmutnejší film, vaša minulosť je jednoducho zbúraná a teraz nemáte nič. Musíte stavať odznova. Najskôr svoju minulosť, hľadať svoje korene, potom svoju prítomnosť, a potom, ak vám ešte ostanú sily, vložte ich do budúcnosti. A nebuďte v budúcnosti sami. A mesto, o to sa nebojte, ono bolo po celý čas vo vás. Len sa skrývalo. Aby ho kat nenašiel. Mesto – to ste vy.
Príbeh o nepriateľoch
Život je plný záhad, ale najzáhadnejšie je to, ako sa z priateľa stane nepriateľ. Premýšľali ste niekedy nad tým, prečo je ľahšie získať nepriateľa ako priateľa? Celý život som túžil byť obklopený dobrými, milými ľuďmi, ktorých si všetci vážia a majú radi. Šťastena stála pri mne, aspoň doposiaľ. Zostal som v ruinách Vukovaru, ale s ľuďmi s hrdo vztýčenou hlavou. Mnohých z nich som ani nepoznal. Mnohí z nich si ešte včera neboli vedomí svojej sily. Verte mi, najkrajšie čo sa vám teraz vo Vukovare môže prihodiť je vojsť do miestnosti plnej ľudí a so všetkými sa pozdraviť.
Často ani neviete, ale stáva sa, že vaše pozdravy, vaše úprimné a dobré priania, ostanú v tieni niečiej nenávisti. Jediné čo môžete urobiť, je opýtať sa, či ste si to práve vy zaslúžili. To pravdaže nezmenší vzniknuté nepriateľstvo, ale zmenší vám smútok, a môže sa dokonca stať, že sa nenávisť tak oduševní a rozohní, až samú seba premení na prach, na nič. A môže sa stať, že tma zadusí každú škaredú myšlienku.
Ale to sa môže stať len ak na svete ostalo aspoň trochu lásky.
Preto, ak ju v sebe máte, nešetrite ňou. Podeľte sa, dajte trochu svojej lásky prvému človeku vedľa vás a bude menej nepriateľov. Na začiatok postačí aj to.
