Učiteľ, toho času bez katedry. Zoznam autorových rubrík: vzdelávanie, Jeruzalem, Súkromné, Nezaradené
Posledné štyri dni zhrniem do jedného blogu. Pondelok a utorok bol na pláne druhý výlet na sever krajiny. Trochu sme sa dotkli života v kibutzoch, zoznámili sme sa s Múzeom bojovníkov geta ale hlavne sme spoznali dve prírodné krásy severnej časti Izraela. V stredu sme okrem prednášok absolvovali návštevu Schindlerovho hrobu s dvoma z „jeho" židov a vo štvrtok sme ukončili seminár.
Plán sa podaril. Dnes som bol na evanjelických službách Božích, navštívil som chrámovú horu a prešiel som celou ulicou Mea Šearím, tepnou ortodoxnej židovskej štvrti, od začiatku až do konca.
Ďalší skvelý výlet za poznaním. Pomerne dlhá cesta púštnou krajinou, ktorá napriek tomu, že je pustá, nie je všade rovnaká. Beduíni a ťavy. Pevnosť Masada vystavaná uprostred púšte, v ktorej bolo v cisternách dosť vody na dva roky - na pitie, na pestovanie a dokonca aj na verejné kúpele. Kumrán - miesto nálezu zvitkov starých dvetisíc rokov. Mŕtve more, najnižšie položené suché miesto na zemi, voda plná soli a minerálov, liečivé bahno. Fotky sú na facebooku, rozprávanie tu.
Včera a dnes som prešiel veľa kilometrov po meste. Dvakrát som prešiel starým mestom - od západu na východ a od východu na západ, rôznymi cestami. Prešiel som sa po hradbách, navštívil som horu Sion. Okrem toho som prešiel nákupnými ulicami západnej časti moderného Jeruzalema - Nahalat Šiva, Jafská ulica, ulica Ben Jehuda. A bol som sa pozrieť aj v jednom z najväčších nákupných stredísk, zvanom Šuk.
Štyria starí ľudia, ktorí prežili holokaust. Väčšia časť nášho dnešného programu bola venovaná im. Povedali iba krátke svedectvá, nie dlhšie ako päť minút, a potom sme mali možnosť sa s nimi rozprávať v menších skupinkách. Z tých štyroch svedectiev ma dve zaujali viac, preto som sa rozhodol venovať čas na rozhovor v malých skupinkách Eliševe a Tibimu. Najmä to, čo rozprávala Eliševa, som potreboval počuť.
Vlastne si už na ňu ani veľmi nepamätám. Bola to stará pani, ktorá bývala veľmi blízko kaplánskeho bytu v Novom Meste nad Váhom. Bola evanjelička, a tak sa nám často prihovárala. Mala už okolo 80 rokov, ale stále bola veľmi čiperná. Rada a často piekla, takže sme občas dostali nejaký ten koláčik. A detské mydlá pre Branka z Palmy, kde pracovala jej dcéra. Skoro stále boli u nej na návšteve vnučky. Ako väčšina starých tiet, rada rozprávala. A tak raz na seba prezradila, že za vojny schovávali doma nejakých židov. Myslím, že spomínala deti. A vraj dostala aj nejaké papiere z Izraela.
Dnešný výlet do Tel Avivu pozostával z návštevy dvoch múzeí, asi pätnásťminútovej prechádzke po Jafe (odkiaľ sa Jonáš pokúsil utiecť pred Hospodinom do Taršíša) a kúpania v stredozemnom mori. Pravdu povediac, to bolo na celom výlete to najlepšie.
Kraj, kde bol Ježiš doma. Okolo 45 stupňov v tieni. Až 200 metrov pod hladinou mora. Jazero, rieka, banánové plantáže, púšť, oáza, beduíni. To všetko som dnes videl a zažil po prvýkrát v živote - a možno aj naposledy.
Prvých šesť hodín dnešného programu sme strávili v starom meste. To, čo ma asi najviac prekvapilo, je úžasne malý priestor, na ktorom sa odohráva väčšina novozmluvných ,ale aj niektoré starozmluvné udalosti. Ak ma prvý deň prekvapilo, ako blízko je Betlehem od Jeruzalema, tak dnes vravím, že Betlehem v porovnaní s tými ostatnými miestami šialene blízko. Náš sprievodca, Amir Golani, je povolaním archeológ, takže o väčšine vecí z biblických čias vedel povedať presné údaje a tiež určiť, čo je spoľahlivý údaj a čo je tradícia. Väčšina jeho argumentov sedela.
Som tam síce zavretý každý deň, ale doteraz som poznal len školu, jedáleň a včera múzeum. Dnes som prešiel väčšiu časť areálu. Čiastočne organizovane, čiastočne na vlastnú päsť.
Po troch dňoch si už trúfam povedať niečo aj o krajine a ľuďoch.
Let som z polovice prespal. Najprv som bol fascinovaný pohľadom na oblaky zhora. Bola to taká kopovitá oblačnosť, biele kučeravé mráčiky. Naozaj rozkošné. Pri pohľade do diaľky vyzerali ako široké zasnežené planiny Antarktídy - ktorú som tiež ešte nikdy nevidel, ale v televízii to vyzerá úplne rovnako. Potom nám priniesli jedlo, a potom si pamätám až záver letu. Už nad morom sme začali pozvoľna klesať, urobili sme zopár oblúkov a veľmi jemne, elegantne sme pristáli. Nepočul som asi dve hodiny, ale to je na moje pomery celkom málo.
Je sobota 18.7.2009 a ja vyrážam na cestu. Veľmi sa teším a rovnako sa aj bojím. Bojím sa najmä preto, že neverím svojej angličtine. Uvidíme. Snáď sa chytím a trochu tú angličtinu vylepším. A okrem toho - cestujem najradšej autom, takže v letiskách sa veľmi nevyznám. Bude to pre mňa veľa nových zážitkov. Smiešne. Dnes, keď už je svet pre mnohých gombička. Cítim sa trochu ako dinosaurus. :)
