Ráno sme začali dvoma prednáškami. Množstvo nových informácií a súvislostí je úžasné. Vedomostne určite veľmi rastiem. Len už začínam mať preplnenú hlavu, jej absorpčná kapacita sa vyčerpáva. Uvidíme, čo bude ďalej.
Po obede som sa vybral do pavilónu detí. Každý, kto tu z mojich známych doteraz bol, hovorí, že toto je najsilnejší zážitok. Pripravoval som sa na najhoršie. Asi to bolo dobre, pretože šok som nedostal. Neviem prečo, ale v tomto múzeu akosi nevedia zabrnkať na moje city. V porovnaní s klincom v stene v Oswiecime (podlezieš = si malý = neschopný práce = zaraď sa vľavo = cyklón B) ma toto nemohlo dostať.
Ale predsa len ma niečo dostalo. Detský pamätník stojí na začiatku záhrady spravodlivých medzi národmi. Možno je to smiešne, ale týchto dvadsaťdva tisíc tabuliek s menami mi tlačilo slzy do očí. Hrdinovia. Naozaj. Pred pylónom hrdinov v tejto záhrade som postál a vzdal úctu. Rešpekt. Ktovie, či by som v takejto skúške dokázal stáť na tej právnej strane a zaslúžiť si takúto tabuľku? Na pylóne je nápis v hebrejčine. Pre ľudí ako ja má tú výhodu, že ho neviem ani len prečítať. To dáva veľký priestor pre vlastnú interpretáciu. „Pútnik, zvestuj v Lakedaimone, že tu mŕtvi ležíme, ako zákony kázali nám." Toto mi prebehlo hlavou, keď som sa na ten nápis pozeral. Tieto slová nechal vytesať Leonidas v Termopylskej tiesňave. Tu by mohlo byť napísané: „Pútnik, zvestuj vo svojej otčine, že Boží zákon lásky nám bol nad všetky zákony ľudské."
Po obede sme boli navštíviť multimediálne vzdelávacie centrum. Sem sa určite ešte vrátim. Žiadny obrovský zázrak z technického hľadiska. Ani obsah nie je ktovieako bohatý. Ale zato veľmi potrebný. Pre mňa zatiaľ najzaujímavejší. Zozbierané odpovede mysliteľov (jediná slabina: 90% židovských - chýbajú mi nežidovské názory) na sedemnásť ťažkých otázok o holokauste:
1. Ako sa z ľudí počas holokaustu stali masoví vrahovia?
2. Mohol by sa holokaust odohrať bez Hitlera?
3. Prečo chceli nacisti vyvraždiť špeciálne židov?
4. Ako môže kultúrny národ masovo vraždiť?
5. Akým dilemám museli čeliť židovskí vodcovia počas holokaustu?
6. Mohli židia uniknúť svojmu osudu?
7. Kde bol Boh počas holokaustu?
8. Prečo spojenci nebombardovali Oswiecim?
9. Aký diel zodpovednosti za vraždenie židov má miestne obyvateľstvo?
10. Čím je holokaust jedinečnou udalosťou?
11. Aký diel zodpovednosti za holokaust nesú kresťanské denominácie?
12. Je antisemitizmus večný jav?
13. Akú podobu má mať pripomienka holokaustu v budúcnosti?
14. Sú nejaké hranice umeleckého stvárnenia holokaustu?
15. Čo sa stalo s konceptami dobra a zla počas holokaustu?
16. Spamätal sa svet z traumy holokaustu?
17. Majú národy sveta zodpovednosť za šírenie spomienky na holokaust?
Deň sa skončil prechádzkou po údolí komunít. Do kameňa sú tu vytesané názvy miest a dedín, kde žili židovské komunity pred vojnou. Zo sedemnásť tisíc ich je tu vymenovaných okolo šesťsto. Našiel som aj Slovensko. Trenčín, Holíč, Nové Mesto n.V., Spišské Vlachy...
Večer sa chcem vybrať do mesta, kúpiť si kipu na zajtrajšie šabatové služby Božie a následne šabatovú večeru. (Aha, ešte o kuchyni som nepísal. Nechám si to nejaký nudnejší deň.) Okrem týchto jedinečných zážitkov ma zajtra čaká prechádzka židovskými a kresťanskými štvrťami starého mesta s výkladom sprievodcu. K moslimom zajtra nesmieme. Znesvätili by sme mešity.
