Začnem tým, čo som včera nedokončil. Šabatová židovská bohoslužba bola dosť chaotická. Musím povedať, že som takmer ničomu nerozumel a samotný priebeh vo mne ani nevzbudil túžbu nejako sa vypytovať. Skrátka, uvedomil som si, že som doma medzi kresťanmi. Toto môžem tolerovať, ale nie prijať za svoje. Možno, keby som porozumel...
Šabatová večera, to už je niečo iné. Tomu som rozumel. Požehnanie vína, požehnanie a lámanie chleba, želanie otca rodiny všetkým členom, obrad umývania rúk - a potom skvelá hostina.
A teraz už poďme do Galilei. Prvá zastávka bol Nazaret. Prekvapil ma veľkosťou, ruchom a atmosférou. Tri náboženstvá, napätý pokoj. Chrám zvestovania a chrám svätého Jozefa sú síce vhodné na fotografovanie, ale o Ježišovi sa z nich nedozviete nič bližšie. Mariánska zbožnosť. Ani na tomto mieste som nejako hlbšie neprežil svoju vieru - hoci veľa mladých kresťanov som tu videl v úprimnej, hlbokej modlitbe. Určite viac ako v Jeruzaleme. Cestou z Nazareta sme prešli okolo hory Tabor, kde sa mal Ježiš premeniť na svetlo. A tiež okolo skaly nad Nazaretom, odkiaľ chcel dav Ježiša zhodiť.
Druhá zastávka bola v Magdale pri Tiberiadskom mori, alebo aj Genazaretskom jazere. Tam sme sa nalodili a odplávali sme do Tiberias. Posádka nás nechala vyblázniť sa s fotoaparátmi a potom sa ujala slova. Najskôr nám galilejský rybár ukázal techniku lovu v Ježišovej dobe, potom nám prezradil, že je mesiánsky žid a napokon s kamarátmi začali spievať chvály po anglicky a po hebrejsky. Niektorí ľudia sa roztancovali. Medzitým ešte niekto prečítal z Písma príbeh, ako Ježiš chodí po mori. Pre mňa to bol najkrajší zážitok dňa. Plaviť sa po jazere, po ktorom chodil Pán Ježiš, rozjímať, prežívať radosť a zo srdca si zaspievať „Náš Pán, On je kráľov kráľ..." spolu s dvoma mesiánskymi židmi, zopár inými kresťanmi - a každý vo svojom jazyku. Pozerať sa na hladinu, na zem okolo, do kraja Gazarénov, dnes nazývaného Golanské výšiny. Zatvoriť oči, nechať sa ovievať horúcim vetrom. Z Tiberias sme sa vrátili autobusom do Magdaly, kde sme mali skvelý obed.
Hora blahoslavenstiev ma zaujala tromi vecami: krásnou záhradou, čítaním blahoslavenstiev tam, kde ich možno Ježiš vyslovil po prvýkrát a nádherným výhľadom na jazero. Kostolík bol príjemne jednoduchý. Kafarnaum ma nijako nezaujal.
No a potom prišiel druhý vrchol dňa. Stál som v rieke Jordán. Voda príjemne teplučká, rieka na pohľad krásna a plná života. Užil som si to. Hoci ten pocit, keď celé húfy malých rybičiek priplávali k mojim nohám a začali mi ich akosi čudne olizovať bol naozaj zvláštny. Toto potešenie mi „odpískal" nekompromisný strážca verejného poriadku. Vraj do Jordánu smiem vstúpiť, len ak sa chcem dať pokrstiť. Mimochodom, na tomto mieste sa žiadny v Biblii spomínaný krst nekonal. Ján totiž učil niekde v okolí Jericha, teda asi sto kilometrov južne od miesta, kde som videl Jordán ja.
Silný dojem zanechala vo mne krajina cestou do Jeruzalema. Od rozkvitnutých záhrad, cez banánové plantáže, obrázky polopúšte až k púšti, dokonca s klasickými beduínmi.
Deň dom zakončil omšou, kde okrem štyroch ľudí z našej skupiny bolo asi 40 filipínskych žien... Padlo mi veľmi dobre po toľkých židovských prednáškach počuť kresťanskú zvesť o Ježišovi.
Dnes sú asi zaujímavejšie fotky ako pokec - takže nech sa páči na facebook. Zajtra asi blog vynechám, lebo zaujímavé veci sa budú diať až celkom večer - návšteva tunela pod múrom nárekov. Takže ďalšie správy až pozajtra.
