V starom meste som najprv prešiel všemožné stánky. Židovskú, kresťanskú a arménsku časť som takmer nerozoznal. Všetky obchody ponúkali suveníry, jedlo, na niektorých miestach ovocie a zeleninu. V arabskej štvrti pribudol sortiment každodenného života - domáce potreby, elektro, oblečenie, ba dokonca aj obrovský obchod s lacnými čínskymi hračkami.
Potom som vyšiel na krížovú cestu - zvanú Via Dolorosa. Bola takmer vyľudnená. Aj obchody v arabskej štvrti pomaly zatvárali. Bol štvrtok večer, začínal sa ich sviatočný čas. Z toho dôvodu som sa nedostal ani na severnú stranu hradieb, kde sa prechádzková trasa končí na okraji chrámovej hory - a čo ma najviac mrzí, nepustili ma už ani na chrámovú horu. Tam teda pôjdem v nedeľu.
Cestou naspäť od Štefanovej brány na východe k Jafskej bráne na západe som si vyskúšal zjednávanie. V jedom obchode bola vyvolávacia cena za tašku 150 šekelov. Skončili sme pri čísle 50. V druhom obchode, na frekventovanej Dávidovej ulici, sa tá istá taška predávala po 400 šekelov. Zjednal som sa na 100. Samozrejme, ani jednu z tých tašiek som nekúpil, lebo v modernej časti Jeruzalema ich dostanem lacnejšie. Obchodníci boli zo mňa na nervy. Ale ja som sa celkom dobre zabavil. V poslednom obchode som už nepredstieral kúpu. Otvorene som povedal, že sa chcem len pozrieť a nemám peniaze. Obchodník ma prenechal synovi v pubertálnom veku. Akosi som zľavil z ostražitosti a bol z toho riadny problém. V rámci konverzácie som sa totiž priznal, že mi je sympatickejší Izrael ako Palestína. Ale rodina, hoci žila v arménskej štvrti, sa považuje za palestínsku. V okamihu prestali byť prívetiví a ja som bol veľmi spokojný, keď som prešiel Jafskou bránou.
Tam som sa rozhodol prejsť sa po hradbách na južnej strane. Najprv som si myslel, že táto strana mi už nemá veľmi čo ponúknuť, ale po chvíli som zistil, že som veru neplatil vstupné za nič. Okrem krásnych výhľadov som sa dostal až tesne k hore Sion, o ktorej som si doteraz nebol celkom istý, kde sa nachádza. Po tom, čo som zišiel z hradieb, vrátil som sa k Sionskej bráne a vošiel na Sion. Bola už tma, takže som nie všetko videl tak, ako by som chcel, ale aj tak to bolo zaujímavé. Chrám zosnutia Márie, Večeradlo, Dávidova hrobka. Nádhernou vyhliadkovou cestičkou z vonkajšej strany hradieb som sa vrátil k Jafskej bráne a prešiel do moderného Jeruzalema. Atmosféra v tejto časti mesta je veľmi podobná hociktorému väčšiemu letovisku v Stredomorí.
Dnes som sa so spolubývajúcim, ktorého znalosť hebrejčiny a skúsenosti s miestnym prostredím sú neoceniteľné, vybral do veľkého nákupného strediska Šúk. Alebo, aby som nemystifikoval, išli sme prosto na trh. Väčšia koncentrácia ľudí na metri štvorcovom asi nie je možná. Predávali sa tam suveníry, ale najmä ovocie, zelenina, potraviny, mäso, ryby. Všetko veľmi lacné a čerstvé. Lacnejšie a kvalitnejšie ako v bežných obchodoch. Zásobil som sa jedlom na dva dni (zajtra je šabat): štyri chlebové placky zvané pita, kelímok humusu, kelímok tunajšej verzie vlašského šalátu, kilo a štvrť fíg a necelého pol kila nejakého sušeného ovocia.
Ale aby som neopisoval len mesto, musím pochváliť aj dnešné prednášky. Pohľad na židovsko-kresťanské vzťahy z kresťanského pohľadu podala sister Gemma. Čím Ďalej viac oceňujem jej prítomnosť tu. Je to taká dobrá a veľmi múdra babička, stále usmiata, dobre naladená a stará sa o nás po každej stránke. A aj to, že sa pozerá na veci očami kresťanky mi je veľmi milé. Spolu s ňou teologický pohľad na zmeny v učení katolíckej cirkvi po Druhej svetovej vojne podal páter David z Južnej Afriky, toho času profesor na Palestínskej islamskej univerzite v Betleheme. Tiež výborná prednáška. No a napokon nás profesor Rabbi Pesach Schindler oboznámil na dvoch konkrétnych prípadoch s dvoma rôznymi spôsobmi vyrovnávania sa s holokaustom medzi ortodoxnými rabínmi. Po pár slabších dňoch som bol v škole opäť maximálne spokojný - ako na začiatku.
Zajtra nás čaká Massada a Mŕtve more. Úprimne povedané: Mŕtve more je to, na čo som sa najviac tešil. Tak dúfam, že ma nesklame
