Prvá prednáška - predstavenie vzdelávacej filozofie Yad Vashem. Jasné a zrozumiteľné aj mne. Zdvihlo mi to trochu sebavedomie ohľadne angličtiny. Ďalšia prednáška ma vrátila do reálu. Bola to jedna z tých, na ktoré som sa najviac tešil. Možno aj preto, lebo to mal byť taký filozofický vhľad do problému. Názov: Boh, Židia, dejiny. Tu som však už mal s angličtinou vážne problémy. Možno práve preto, že prednášajúci používal jazyk primeraný ťažkej téme. (Musím sa nejako utešiť, nie?) Viem, že vďaka svojim slabším znalostiam jazyka som prišiel o asi zaujímavé vysvetlenie podstaty a významu židovského kalendára. Ostatné veci, ktoré hovoril, som poznal - teda žiadna novinka. A mám pocit, že ani v tých častiach, ktorým som úplne nerozumel, som až tak o veľa neprišiel.
Obed v jedálni Yad Vashem bol veľmi výdatný a chutný. Kuracie kocky v korenistej omáčke s ryžou a rezancami. Jediné negatívum bola tá cena - asi 8,- EUR.
Po obede sme mali na pláne autobusový výlet okolo Jeruzalema. Videli sme ho naozaj zo všetkých strán. Fotky budú čoskoro. Olivová hora, Chrámová hora, hora Sion - to všetko sme videli z okolitých kopcov. Na Betlehem sme sa pozreli len z diaľky, lebo leží za medzinárodne uznanou hranicou Izraela, na území palestínskej samosprávy a zájazd z Yad Vashem by nemusel byť priateľsky prijatý. Napokon sme hranicu prešli aspoň o pár stovák metrov - k pravdepodobnej hrobke proroka Samuela. Na jej mieste stojí krížiacka pevnosť (zvyšky). Zo strechy je nádherný výhľad široko-ďaleko do krajiny.
Sprievodca Amir bol veľmi komunikatívny, vtipný a veľa som mu rozumel, takmer všetko. Inak, veľký Izraelský vlastenec, niekedy až na hranici šovinizmu - ale musím povedať, že z môjho pohľadu veľmi citlivo strážil, aby ju neprekročil. Vďaka nemu a mape konečne chápem, čo je východný Jeruzalem, Západný breh Jordánu, Golanské výšiny a aký je medzi nimi rozdiel z hľadiska medzinárodného statusu a izraelského práva. Teším sa na ďalšie výlety s ním - do starého mesta, do Galilei, k mŕtvemu moru a na Masadu. Len sa musím zásobiť vodou. Jeden liter na tri hodiny mi vystačil len-len. Horúčavy sú vonku naozaj strašné a začínam oceňovať klimatizované priestory. Bál som sa ich, ale dali sa vydržať - aj v Yad Vashem, aj tu na izbe, kde si to môžeme regulovať sami. Našťastie, obaja so spolubývajúcim nie sme zástancami veľkých rozdielov oproti vonkajšiemu prostrediu, takže frčíme na 25 stupňov a na noc vypíname.
Dnes už ma už čaká len malý výlet do obchodu kvôli vode a výdatný spánok. Zajtrajší deň vraj bude len pre silné žalúdky (film, prednášky o prenasledovaní židov v histórii pred holokaustom. Tak uvidíme.
