spoluautor: MVDr.Peter Vojtko (veterinárny lekár)
spoluautor a autor technického komentára: Ing. Boris Baňas, člen tímu Canna Advisory, boris@konopa.sk
Sigle Convention on Narcotic Drugs (1961) - (v preklade a ďalej len Jednotný Dohovor)
Jednotný Dohovor OSN z roku 1961 (doplnený v 1972) sa doteraz považuje za zlatý grál svetovej diplomacie (opatrený komentárom generálneho tajomníka OSN v 1973). V čase zúriacej studenej vojny vznikol režim kontroly narkotických liekov, na ktorom sa zhodli všetky znepriatelené mocnosti. Termín “liekov” tu používame ako korektný preklad daného dokumentu, lebo podstatné meno Drugs v názve dohovoru bolo použité vo význame “kontrolovaný liek” a nie “zakázaná droga”. Alebo, slangovo, “drugs” v kontexte FDA a nie DEA. Tento právny nástroj slúži predovšetkým na kontrolu prístupu pacientov k liečbe nebezpečnými (hlavne opiátovými) narkotickými liekmi. A nemá slúžiť a priori ako nástroj represie. A to napriek ustanoveniam uvedeným v článku 36 dohovoru.
IV. Skupina
Jednotný Dohovor už od svojho vzniku zoradil narkotické lieky do štyroch skupín podľa miery nebezpečnosti. Najprísnejší režim kontroly sa týka IV. Skupiny, tzv. jedov bez lekárskeho využitia, ktorá obsahuje vybrané látky I. Skupiny tzv. Žltého zoznamu.
Dohovory OSN a ich slovenská aplikácia
“Omamné látky sú látky vyvolávajúce návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správania sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami, na ktoré sa vzťahuje medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná. Psychotropné látky sú látky ovplyvňujúce stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami, na ktoré sa vzťahuje medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná.” Takto sa začína §2 zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch. (V ďalšom zákon OPL).
Rastliny rodu cannabis vs cannabis, teda rastlina rodu konopa vs konope
V kontexte Jednotného dohovoru sa za kontrolovanú časť rastliny rodu konopa/cannabis považuje iba konope/cannabis, teda “kvitnúce alebo plodonosné vrcholy rastliny konope (s výnimkou semien a listov, keď nie sú sprevádzané vrcholmi), z ktorých nebola extrahovaná živica, akýmkoľvek menom sú označené”. Zákon OPL ide pri cannabise nad rámec záväzkov Slovenskej Republiky. V I. Skupine omamných látok nachádzame “Rastliny rodu Cannabis (konopa), okrem semien a odrôd konopy siatej uvedených v osobitnom predpise”.
V článku 28 Jednotného Dohovoru sa píše, že sa tento nevzťahuje na pestovanie rastlín konopy na priemyselné/industrial a záhradnícke/horticultural účely. Slovensko ale nepovoľuje domácke, záhradnícke pestovanie Konopy siatej. Tak ako to povoľuje napríklad Česko, pri konope alebo aj Slovensko pri maku siatom do výmery 100 m2. Napriek všetkému má Slovensko od roku 2009 takmer ukážkový režim farmárskeho pestovania a spracovania Konopy siatej.
Úpravy Jednotného Dohovoru Organizáciou Spojených Národov
V OSN sa o klasifikácii narkotických liekov hlasuje na Komisii pre narkotiká v rámci Hospodárskej a sociálnej rady (ECOSOC). Členské štáty EÚ si pred hlasovaním vyjasňujú svoje pozície a koordinujú svoje hlasovanie. Pre odporúčania WHO ohľadne cananbisu si členské štáty EÚ dohodli tento postup. Okrem iného sa zhodli na potrebe vyradiť cannabis a živicu z cannabis zo IV. Skupiny Jednotného dohovoru. Formálne sa tak na úrovni Žltého zoznamu udialo v lete 2021. A odvtedy sú cannabis a živica z cannabis uznané ako legitímne liečivá. Od toho momentu majú všetky členské štáty OSN rozviazané ruky. A zároveň nemajú žiadnu výhovorku nezriadiť program cannabisu pre lekárskej použitie.
Naviac, zaradením monografie konopného kvetu (CANNABIS FLOWER / Cannabis flos) 07/2024:3028 do prílohy 11.5 Európskeho liekopisu sa od 1.7.2024 stáva cannabis liečivom lege artis.
Keďže Slovensko nikdy do svojho zákona OPL nezaradilo IV. Skupinu, jediným spôsobom, ako reflektovať na zmeny medzinárodného práva, je preradiť cannabis, živicu z cannabis, extrakty a tinktúru z cannabis do II. Skupiny. Lebo, ako sa píše v § 3, ods. (2) zákona OPL: “Do I. skupiny sa zaraďujú omamné látky a psychotropné látky, ktoré nie sú obsiahnuté ako liečivo v lieku. Do II. skupiny sa zaraďujú omamné látky a psychotropné látky s vysokou návykovosťou, ktoré sú obsiahnuté ako liečivo v lieku. Do III. skupiny sa zaraďujú omamné látky a psychotropné látky s nižšou návykovosťou, ktoré sú obsiahnuté ako liečivo v lieku.”
Deklarácia práv pacienta
Vo verzii Európskej charty práv pacientov uverejnenej na internetovom sídle MZ SR sa v bode 11. dočítame, že “každý jednotlivec má právo, pokiaľ je to len možné, predchádzať utrpeniu a bolesti vo všetkých etapách svojej choroby”. Vo verzii tejto charty zverejnenej na stránke Európskej komisie sa v bode 11 dočítame niečo naviac: “The health services must commit themselves to taking all measures useful to this end, like providing palliative treatments and simplifying patients’ access to them”. V preklade “Zdravotnícke služby sa musia zaviazať prijať všetky opatrenia smerujúce k tomuto cieľu, ako je poskytovanie paliatívnej liečby a zjednodušenie prístupu pacientov k nej”.
Začiatok problému na konci listu MZ SR
Posledný odstavec odpovede z MZ SR (viď obrazovú prílohu/galériu) je kľúčový k akejkoľvek diskusii na danú tému a preto by mal byť na začiatku. To by však musel byť pravdivý, nie úplne na smiech.
Tiež by nemal ignorovať platné zákony Slovenskej Republiky (napr. 362/2011, viď Tabuľku 1):
V bodoch 5 a 6 dopĺňa príloha zákona o dve nové psychotropné látky II. skupiny získané z konopy siatej (ide o CBD a THC - pozn. autorov). Tieto dve nové psychotropné látky obsahuje liek, ktorý je registrovaný v Českej republike (už v roku 2011 - pozn. autorov), v Rakúsku, Nemecku, Španielsku, Taliansku, vo Veľkej Británii, vo Švajčiarsku a v Kanade. Liek je určený na liečbu pacientov s ťažkou spasticitou spôsobenou roztrúsenou sklerózou. Ide o prvý liek, ktorý obsahuje účinné látky získané z konopy siatej. Uvedený liek sa po registrácii v Slovenskej republike bude predpisovať pacientom na osobitné lekárske predpisy označené šikmým modrým pruhom.”
Tabuľka 1
5. V prílohe č. 1 sa v II. skupine psychotropných látok za riadok „Amineptin, chemicky kyselina (7-[(10,11-dihydro-5H-dibenzo[a,d]“ vkladá nový riadok, ktorý znie: „Cannabidiol, CBD, chemicky 2-/(1R, 6R)-6-izopropenyl-3-metylcyklohex-2-en-1-yl/-5-pen- tylbenzene-1,3-diol “. |
6. V prílohe č. 1 sa v II. skupine psychotropných látok za riadok „Sekobarbital, chemicky 5-alyl-5-(pentán-2yl) hexahydropyrimidín-2,4,6-trión“ vkladá nový riadok, ktorý znie: „THC, delta-9-tetrahydrokanabinol, chemicky (-)-(6aR, 10aR)-6,6,9-trimetyl-3-pentyl-6a,7,8,10a-tetrahydro- 6H-benzo/c/chromen-1-ol“. |
Povedané inak: v roku 2011 MZ SR akceptovalo liečivé účinky kanabinoidov extrahovaných z cannabisu, ktoré sa nachádzajú v registrovanom lieku. V rokoch 2017-2021 úspešne prebehol proces formálneho vyradenia cannabisu zo zoznamu jedov na úrovni WHO a OSN. V roku 2024 (rovnako ako v roku 2016) však MZ SR potrebuje ďalšie dokazovanie liečivých vlastností cannabisu.
Medicínske využitie konope je dostatočne výskumne preukázané a hneď v niekoľkých indikáciách. Nie je preto jasné, či ide zo strany MZ SR o ideologicky podmienenú manipuláciu alebo iba o lenivú nevedomosť súčasného stavu medicínskych poznatkov, ale aj vlastných zákonov už od roku 1998. Národné Akadémie pre Vedu, Inžinierstvo a Medicínu v USA totiž už v roku 2017 vydalo takmer 500 stranovú príručku, ktorá sa podrobne venovala práve problematike súčasného stavu lekárskej vedy ohľadom využitia kanabinoidov.
V skratke, hneď sumár na strane 13 tvrdí, že aj podľa opatrne definovaného vedeckého skúmania existujú presvedčivé dôkazy, že kanabinoidy sú efektívne minimálne v liečbe chronickej bolesti, pocitu na zvracanie a zvracania (napríklad účinkom chemoterapie pri liečbe rakoviny) ako aj pri liečbe spasticity (kŕčovitej stuhnutosti) u pacientov so sklerózou multiplex. Dokument tiež spomína určitú mieru vedeckých dôkazov účinnosti kanabinoidov pri liečbe problémov so spaním, zvyšovaní apetítu a úprave hmotnosti pri HIV/AIDS.
Rok 2017 sa písal 7 rokov pred odoslaním odpovede MZ SR a odvtedy pribudli ďalšie štúdie, vrátane takzvaných randomizovaných porovnávacích štúdií, ktoré sa považujú za najvyšší stupeň dôkazu v medicíne. Za všetky kvôli stručnosti uvedieme aspoň súhrnnú štúdiu publikovanú v roku 2023, ktorá znovu komplexne zosumarizovala dôkazy mnohých výskumov a uvádza nielen benefity, ale aj nežiadúce účinky spojené s užívaním konopných derivátov a liečiv.
Kvôli kompletnosti textu je vhodné uviesť, že medzi najčastejšie nežiadúce účinky patrí pri vyšších dávkach psychická nepohoda až paranoia, a pravidelné užívanie, najmä vysokých dávok môže prispieť k vývoju psychotických stavov, vrátane schizofrénie, avšak súčasná literatúra dokumentuje takýto vývoj len u náchylných jedincov s predispozíciou na tieto ochorenia a rozhodne momentálne neexistujú žiadne dôkazy, že ju môže “spustiť aj jeden joint” ako hovorí jedna primárka psychiatrie na Slovensku. Táto štúdia uvádza, že kvôli rizikám užívania najmä psychoaktívnych konopných produktov (THC) je vhodné vyhnúť sa im napríklad v mladosti, v tehotenstve a pri šoférovaní. Podobne ako vyššie uvedená rozsiahla príručka, táto štúdia tiež spomína efektivitu konopných derivátov a liečiv v niekoľkých indikáciách, ku ktorým pridáva formy epilepsie a niektoré črevné zápalové ochorenia.
Prečo to vlastne popierať?
Na zodpovedanie tejto otázky je dôležité zvážiť históriu, ktorá k danému stavu viedla. Len niečo vyše 100 rokov dozadu bolo ešte možné využiť konopné extrakty v medicíne relatívne voľne, podobne ako mnohé opiáty a iné psychoaktívne substancie. Táto história je pre slovenského čitateľa stručne rozobratá napríklad v prvej časti trojdielneho blogu od Lukáša Čelináka venovaného “marihuane” na portáli SME.sk. Ideologické dôvody prečo sa liečivé účinky tejto rastliny popierajú sú však detailne rozdiskutované aj v knihách napísaných lekármi, vrátane psychiatrov, ktoré tiež rozoberajú dôvody a spôsoby akými prohibícia samotná komplikuje až znemožňuje štúdium konope v medicíne.
V skratke ide o to, že v porovnaní s inými rizikovými omamnými látkami, akými sú napríklad opiáty (alebo ich chemicky derivovaní “bratranci” - opioidy), kokaín alebo amfetamíny (vrátane pervitínu - metamfetamínu), má marihuana/cannabis/konope nie celkom pochopiteľne ďaleko väčšie problémy presadiť sa v súčasnej medicíne. Dá tiež vytvoriť paralela aj s inou skupinou návykových látok - benzodiazepínmi (látky používané na ukľudnenie pri úzkostiach alebo ako chirurgické sedatíva, či v bežnom živote na spánok - kde sa môže využiť aj konope).
Pristavme sa aj pri pozoruhodnom fakte, že spoločnosť toleruje voľnopredajné látky ako napríklad alkohol a cigarety, ktoré samotným užívateľom, ale aj ich blízkym a okoliu často spôsobujú omnoho väčšie škody na zdraví a v prípade alkoholu prispievajú aj k násilnej trestnej činnosti a úmyselným ublíženiam na zdraví. Detaily rozoberá Britská štúdia publikovaná v roku 2010 v jednom z najrešpektovanejších časopisov medicínskej vedy - The Lancet.
Treba chápať totiž aj ekonomickú podstatu veci, ktorá okrem iného z úplne iných praktických dôvodov vysvetľuje, prečo je v skutočnosti posledný odstavec odpovede MZ SR nielen neinformovaný ale aj vysoko manipulatívny. Ak má farmaceutická firma veľa peňazí, vie si presadiť štúdie, ktoré potom použijú ako podklady pre schválenie použitia nového lieku na určité indikácie cez vládne organizácie ako Štátny ústav pre kontrolu liečiv, či Európska lieková agentúra - ale iba ak môžu molekulu patentovať a zabezpečiť si tým profit. Ak sa jedná o substanciu, ktorá sa vyskytuje voľne v prírode, nemožnosť patentovať rastlinu predstavuje zároveň problém návratnosti investície do výskumu, hlavne keď vysoká miera zákonných reštrikcií “nebezpečných látok” ďalej navýši finančné, ale aj časové investície…a čas sú tiež “peniaze”. Je to však aj o ideologických rozhodnutiach - presne takých ako keď v určitej dobe v histórii bolo úplne bežné trvať na tom, že ženy a tzv. “farební” nemajú prečo mať prístup k určitým funkciám a rozhodnutiam. K tomuto si môže čitateľ prečítať kopu fascinujúcich detailov v skvelej knihe od Johanna Hariho.
Niektoré skupiny ľudí obhajujú prohibíciu cannabisu, aj jej užívania na lekárske účely, obavou, že môže byť vstupnou bránou k užívaniu tvrdých drog. Toto je samozrejme absolútne neopodstatnené už len z dôvodu, že mnohé liečivá ako také sú „tvrdé drogy“. Naopak, aj naozaj komplexný súbor detailov na danú problematiku publikovaný na verejnom právnom portáli Legalis.sk konštatuje nasledovné: „Podľa štúdie uskutočnenej American Addiction Centers bol pri užívateľoch iných omamných a psychotropných látok vstupnou bránou práve alkohol. Podľa tejto štúdie sa preukázalo, že 65% až 68% ľudí prišlo prvýkrát do kontaktu s alkoholom skôr, než skúsilo iné návykové látky. Druhou látkou, ktorú najčastejšie prvýkrát ľudia vyskúšali, je nikotín. Cannabis je až na treťom mieste.“
Alkohol a nikotín, legálne dostupné látky, zvyčajne predchádzajú užívaniu cannabisu. Tieto látky majú zároveň úplne odlišný mechanizmus účinku a zároveň aj výsledný psychoaktívny účinok ako konopa, ktorá má zároveň úplne odlišný mechanizmus účinku ako tzv. „tvrdé drogy“, ktoré sa aj medzi sebou líšia ako čierna a biela, najmä v prípade sedatív oproti stimulantom. Následne, teória, že cannabis svojim chemickým účinkom poháňa ľudí k užívaniu „tvrdých drog“ je neopodstatnená, pretože omnoho pravdepodobnejším vysvetlením je, že najmä opakované užívanie omamných látok je v mnohých prípadoch motivované viac neliečenými psychiatrickými diagnózami ako rebéliou proti zákonom republiky len za účelom zábavy. S touto znalosťou treba k užívaniu omamných a psychotropných látok pristupovať.
JUDr. Zábrenszki vo vyššie uvedenom dokumente tiež konštatuje, že: „Lekárska marihuana je v mnohých štátoch osvedčeným liekom na širokú škálu ochorení. Marihuana bola podrobená množstvu výskumov, ktoré okrem potvrdenia kvanta benefitov v oblasti medicíny konštatovali aj skutočnosť, že je menej nebezpečná ako alkohol alebo benzodiazepíny. Slovenská republika vedecké fakty v tejto oblasti neberie do úvahy a neposkytuje pacientom žiaden prístup k lekárskej marihuane. Za prechovávanie čo i len jednej obvykle jednorazovej dávky marihuany môže hroziť trestnoprávny postih a lekárska marihuana v Slovenskej republike je dostupná len na papieri, nie v praxi.“
Trestnoprávne pozadie na príkladoch zo Slovenska
Napriek medzinárodnej definícii čo je to cannabis, “ktorou je Slovenská republika viazaná”, sa na Slovensku vymeriavajú tresty na základe hmotnosti zadržaných rastlín rodu cannabis. Teda, môžu byť zarátané aj časti rastlín (stonky, listy) nespadajúce pod medzinárodný režim kontroly.
Tresty za cannabis boli na Slovensku v porovnaní so závažnými násilnými trestnými činmi teda už predtým nepochopiteľné (viď Tabuľku 2). Najnovší návrh zákona by ich mohol ešte navýšiť hornou sadzbou vo výške 25 rokov.
Tabuľka 2
Typ prehrešku/trestného činu | Stručné detaily | Trestná sadzba |
Usmrtenie 5 osôb a zranenie ďalších pri vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu | V štádiu ťažkého stupňa opitosti a jeho automobil dosiahol rýchlosť 143 km/hod. K stretu s prvou osobou malo prísť pri rýchlosti 107 km/hod v centre mesta. | |
Ubitie osoby s následkom smrti | Pri bitke poškodený utrpel trhliny na slezine i pečeni, zlomeniny viacerých rebier, zlomeninu lebečnej klenby a viacnásobné pomliaždenia mozgu s vnútrolebečným krvácaním. | |
Pervitín v hodnote miliónov eur | Mesačne vyrobili 15 várok drogy, celková seredská produkcia zakázaných látok je ohromujúca. Za štyri roky spotrebovali 2,5 tony tabliet – z takého množstva sa dalo vyrobiť 480 kilogramov pervitínu, ktorý mal podľa polície hodnotu 16,8 milióna eur. | |
18 kíl sušiny konope | Do objemu sa zarátal aj odpad s veľmi nízkym obsahom psychoaktivnej latky 3-4% (pre porovnanie - 19.17% priemerne v kvete („šiške“) v Colorade) – momentálne je väzeň prepustený a monitorovaný v zákaze vycestovania. | 20 rokov trestu odňatia slobody + prepadnutie majetku, vrátane domu |
7 gramov marihuany | Mladík bol za marihuanu už v podmienke. |
„Absurditu a hlavne neférovosť takéhoto návrhu objasnil Šipošov advokát Igor Ribár, podľa ktorého trest „za dopestovanie 4-5 rastlín, čo je asi 600 gramov, bude trest ako za znásilnenie dieťaťa, kde je sadzba 7 až 15 rokov, alebo zabitie človeka, kde je sadzba 7 až 10 rokov“.“
„Ukazuje sa tak, že ak nejde o korupciu, ale o marihuanu, argumenty koaličných politikov o „plných väzniciach“, „drakonických trestoch“ či snahe „priblížiť sa trestným zákonom v Česku či Rakúsku“ – ktoré pri obhajobe novely trestného zákona používali – idú bokom.“
Legalizácia marihuany/cannabisu/konope v Nemecku
Vo svetle čerstvej legalizácie cannabisu v Nemecku je mentálne nastavenie slovenských zákonodarcov ultimátna absurdnosť. Podľa nových pravidiel schválených v Nemecku môžu dospelí verejne používať a nosiť až 25 gramov konope od 1. apríla 2024. Medzi rozvinutými krajinami je zákon liberálnejší len v Kanade, kde jednotlivci môžu mať až 30 g konope a kúpiť ho od licencovaných predajcov. V USA je “marihuana” stále klasifikovaná ako nelegálna droga federálnou vládou, ale 24 štátov ju už povolilo na rekreačné účely. Nový nemecký zákon má za cieľ oslabiť kriminálny trh, priniesť viac zdrojov na vzdelávanie a zvýšiť tresty len pre tých, ktorí zákon obchádzajú. Zákon zároveň prinesie nové zdroje do štátnej pokladne, namiesto aby ich plytval na zbytočné trestnoprávne konania a väznenie ľudí. Takto získané financie sa potom môžu použiť aj na liečbu závislosti a problémov spôsobených nezdravým užívaním omamných látok, vrátane alkoholu. Tento zákon tiež ustanovuje, že konopa môže byť pestovaná doma na osobné účely (až tri rastliny).
Ako ďalej, Slovensko?
Ďalšie príklady zbytočného a spiatočníckeho mikro-manažmentu v návrhu zákona predkladanom ministerkou zdravotníctva, Zuzanou Dolinkovou, môžeme pozorovať napríklad v bode 16, a v osobitnej časti dôvodovej správy k novele “K bodu 16”, kde sa namiesto zohľadnenia medicínskeho využitia, vrátane práva pacientov na liečbu, ale aj ľudského a ekonomického vplyvu zbytočného ničenia životov a možnosti uplatniť sa v spoločnosti so zbytočným zápisom v trestnom registri (viď Tabuľku 2) dokonca vytvára priestor na obmedzenie konkurenčného trhu alebo aj príležitosti vypestovať si, namiesto drahého nákupu.
Návrh tejto novely by sa mal týkať iba “omamnej” konopy, na ktorej pestovanie a spracovanie sa vyžaduje povolenie. V žiadnom prípade by sa nemal týkať odrôd konopy siatej podľa osobitného predpisu, teda “farmárskej konopy”, na ktorej pestovanie a spracovanie sa žiadne povolenie nevydáva. Na základe vyššie spomenutých omylov v interpretácii existencie liečebných účinkov THC a CBD, ako aj interpretácie zákonov, ktoré často nedávajú zmysel bok po boku s inými zákonmi SR ako aj so zahraničnými dokumentmi, ktorými sme viazaní - je pravdepodobné, že táto novela nemusí robiť rozdiely medzi typom odrody, ale bude sa orientovať len na prítomnosť alebo neprítomnosť kontrolovanej latky (THC) v akomkoľvek minimálnom množstve, ktorú by teoreticky niekto mohol skúšať izolovať. A to je samozrejme nepraktický nezmysel a po ľudskej stránke absolútne nevhodné.
Je úplne pochopiteľné, že ochrana obyvateľstva má svoje výsadné miesto, avšak nie v prípade keď látky spôsobujúce stavy ohrozujúce život sú na jednej strane v rámci historickej konvencie úplne povolené (alkohol), ale ďaleko menej nebezpečné látky ruinujú ľudí väzením a stratou majetku. Zákony majú budiť prirodzený rešpekt svojou prezieravosťou a očividnou potrebou uplatnenia – ak však raz rezignujeme a akceptujeme, že obrovská väčšina zákonov nemá dostatočné opodstatnenie, tak sa ocitneme v spoločnosti, v ktorej bude čoraz viac ľudí ignorovať aj zákony, ktoré sú naozaj potrebné.
Ak teda budeme do Slovenskej legislatívy voliť ľudí, ktorí v nej poriadok urobiť nevedia a na úradoch s vysokými právomocami budeme držať ľudí, ktorí sa v podkladoch pre svoju prácu veľmi neorientujú, tak bude pre všetkých lepšie "marihuanu" o to skôr povoliť alebo aspoň výrazne znížiť ceny alkoholu...a my budeme tancovať, óuooou – až do samého rána...kým nám hudba bude hrať...