Konope a legislatíva okolo neho, ktorá sa snaží silou mocou ustrážiť jeho užívanie a distribúciu, je na Slovensku stále veľmi aktuálnou i polarizujúcou témou – a to ako v politike, tak aj medzi bežnými ľuďmi. Najviac vyhrotené debaty na tému konope môžeme samozrejme vidieť v prostredí politických strán a ich kampaní, kvôli ktorým sa celá problematika rádovo zveličuje. Naše politické tábory sa pritom na konope snažia pozerať buď ako na liečivú bylinu, ktorej kriminalizácia nemá v civilizovanej spoločnosti čo pohľadávať, alebo ako na démonickú drogu zo samotných pekiel, ktorej užívatelia sú spravidla narkomani.
Politické boje však pretentokrát nechajme tak. V mojich článkoch sa chcem zamerať výhradne na logické myslenie v rámci základných ekonomických princípov a ich spoločenských presahov. Robím to preto, aby sme sa mohli s nadhľadom vyhnúť klasickým chybám, ktorým podlieha každý, kto sa nechá zlákať práve polarizačnými hrami politkov, ktorí do svojich kampaní vložia každú dobre rezonujúcu hlúposť, len aby si získali v parlamente čo najviac kresielok.
Táto 3-dielna séria článkov nebude výnimkou. Poďme sa na problém konope pozrieť nazaujato a so zdravým rozumom. Vyhnime sa zbytočným záverom a moralizáciám o tom, ako by mala vyzerať taká či onaká legislatíva v našej krajine. Namiesto toho radšej poďme preskúmať stručnú históriu konope, vysvetlime si niektoré ekonomické a spoločenské dopady jeho kriminalizácie, a pozrime sa taktiež na to, z čoho vyplýva súčasná legislatíva nielen na Slovensku, ale na celom svete.
V prvom dieli z tejto série sa predovšetkým zameriame na stručnú históriu konope a jeho používanie naprieč ľudskou civilizáciou.
Ak sa však v rámci analyzovania histórie konope a jeho legislatív nechceme stratiť práve v nástrahách politických hier, ktoré na nás číhajú prakticky na každom kroku, mali by sme si pre začiatok pripomenúť trochu ekonómie, ktorej nie je nikdy dosť. O aké zásady a ekonomické princípy sa máme opierať, ak chceme racionálne uvažovať nad konzumentami či predajcami konope?
Trochu ekonómie
Ekonómia je vedou o ľudskom jednaní. Ako som už načrtol v našej trojdielnej ekonomickej sérii – táto veda vychádza z veľmi triviálnej, ale zároveň najzákladnejšej a tej najpodstatnejšej spoločenskej axiómy – ľudia konajú a ich konanie je účelové – každý človek sa snaží dostať do lepšej situácie, než v akej sa nachádza. Je dôležité poznamenať, že ekonómia ako taká ďalej nijak nekomentuje ani neodsudzuje dôsledky tohto ľudského konania. Inými slovami, ekonómia sa zaoberá tým, ako sa jednotliví ľudia snažia uspokojiť svoje potreby a priania, pričom skutočné voľby a rozhodnutia ponecháva na každom jednotlivcovi. Pozitívna ekonómia nehodnotí, aké správanie je dobré alebo zlé, či je lepšie športovať alebo užívať marihuanu, piť pivo v krčme alebo tráviť čas s deťmi. Niektorí ľudia si jednoducho viac cenia zdravé telo a šport, iní uprednostňujú čas s kamarátmi pri pive. Iní si zase ráno idú zabehať a večer si doprajú zmenený stav vedomia pod vplyvom marihuany. Ľudské preferencie sú skrátka rôzne a pozitívni ekonómovia iba opisujú to, čo je – nehovoria, čo by malo byť.
Zásada vlastniť seba samého
Zásada vlastniť seba samého sa v ekonómii príliš často neskúma. Tento princíp slobodného ľudského jednania je však pre náš ďalší výklad nevyhnutný. Ak by sa totiž ľuďom upieralo vlastníctvo seba samých a bránilo by sa im rozhodovať o tom, ako budú používať svoje telo, ťažko by sme mohli skúmať ľudské konanie ako také a hovoriť o jeho účelnosti. Český ekonóm Josef Šíma v tejto súvislosti napríklad píše:
„Je-li člověk volní bytostí, pak má kontrolu sám nad sebou, tj. myslí, rozhoduje se a určuje, jakým způsobem se (on, tedy jeho tělo) bude chovat. Kdyby člověk výlučně nerozhodoval o svém těle, přestal by být člověkem – byl by hmotou, o které rozhoduje někdo jiný.“
Ak človek vlastní nejaký hmotný statok, znamená to, že má neobmedzené vlastnícke práva na používanie tohto statku (môže sa rozhodnúť, ako s ním naloží). Ak vlastním dom so záhradou, môžem sa rozhodnúť, či za budovou zriadim francúzsky park, alebo nechám pozemok zarásť burinou. Ak to platí o hmotných statkoch, potom to isté musí automaticky platiť aj o vlastníctve seba samého, o vlastníctve svojho tela, inak by bol popretý základný atribút slobodnej spoločnosti.
Každý človek ako slobodná bytosť musí byť preto jediným a zvrchovaným vládcom nad svojím telom a je len na ňom, ako s ním naloží. Či sa k nemu bude správať zodpovedne a starať sa oň (športovať, zdravo sa stravovať, pravidelne navštevovať lekára alebo sa vzdelávať), alebo či nechá svoje telo postupne chátrať (piť alkohol, fajčiť cigarety alebo užívať iné drogy). Tak či onak, rozhodnutie je na jednotlivcovi.
Vedel to aj spisovateľ Mark Twain:
"Svoje telo považujem za svoje vlastné, alebo som ho aspoň vždy považoval za svoje vlastné. Ak mu škodím tým, že s ním experimentujem, som to ja, kto trpí, nie štát."
Táto triviálna zásada má však jedno veľmi dôležité pravidlo – človek nesmie so svojím telom zaobchádzať tak, aby obmedzil právo kohokoľvek iného zaobchádzať so svojím súkromným majetkom, a teda aj so svojím telom. Takýto človek potom musí niesť dôsledky svojho konania.
Ak teda človek, ktorý užíva drogy, zasahuje do práv iných občanov, môže mu to byť zakázané alebo môže byť nútený nahradiť spôsobenú škodu. Samozrejme, tento zákaz alebo náhrada škody sa vzťahuje len na občana, ktorý takto koná, nie na všetkých užívateľov drog.
Úžitok a demonštrovaná preferencia
Ako už vieme, svoje chovanie bude človek prispôsobovať tak, aby maximalizoval svoj úžitok, alebo inými slovami – aby maximalizoval pocit šťastia, ktorý s úžitkom úzko súvisí. Rakúsky ekonóm Ludwig von Mises k tejto téme napr. dodáva:
"Nikto nie je oprávnený určovať, čo by niekoho iného urobilo šťastnejším alebo menej šťastným. Kritici nám buď hovoria, čo sa domnievajú, že by robili na mieste iných ľudí, alebo s aroganciou diktátorov bezstarostne ignorujú vôľu a túžby iných a vyhlasujú, aké podmienky týchto iných ľudí by lepšie vyhovovali im, samotným kritikom."
Rovnako tak je aj ekonómia úplne neutrálna a vyhýba sa akýmkoľvek hodnotovým súdom. Výber konečných cieľov zo strany jednajúcich ľudských bytostí berie ako obyčajné dáta a to jediné, o čom môže rozhodnúť, je, či sú zvolené prostriedky vhodné na dosiahnutie sledovaných cieľov. Ľudské ciele, rovnako ako ľudské činy, ktoré musíme vynaložiť na dosiahnutie týchto cieľov, sú subjektívne. Každý človek by si v danej situácii vybral inú alternatívu a konečné preferencie človeka sa potom dajú odvodiť podľa toho, ktorú alternatívu si vybral.
A ako túto ekonomickú teóriu vysvetliť jednoducho, aby jej pochopilo aj malé dieťa?
Nuž, ak dá človek prednosť napr. hodine strávenej na koncerte pred hodinou v kine, je z toho možné odvodiť to, že že prvá alternatíva bola preferovaná pred alternatívou druhou. Podobne, ak človek minie päť dolárov za košeľu, môžeme z toho odvodiť to, že nákup košele preferoval pred akýmkoľvek iným alternatívnym použitím svojich piatich dolárov.
Pokiaľ sa teda človek rozhodne utratiť svoje peniaze za drogy, z ekonomického hľadiska je to iba jeho voľba, ktorou demonštruje svoje preferencie a tým zvyšuje svoj úžitok.
Stručná história konope
Keď už teda za sebou máme nestrannú ekonómiu, poďme sa pustiť do nestrannej histórie. Odkiaľ sa konope vzalo a kde môžeme nájsť počiatky jeho dejín? Akú úlohu zastávalo v ľudskej civilizácii?
Marihuana (sušené konope) je jednou z najstarších pestovaných rastlín. Nie je jasné, či marihuana vznikla na západných svahoch Himalájí, ako sa domnievajú mnohí prírodovedci, alebo ešte skôr v Číne, ako naznačujú mnohé archeologické nálezy – najstaršie zachované pozostatky konopného vlákna spred 6 000 rokov boli objavené práve v Číne. Práve “neoficiálny” zakladateľ tradičnej čínskej medicíny Shennong údajne “objavil” liečivé účinky tejto rastliny.
Konopné drogy mali navyše významný vplyv aj na indickú kultúru a náboženstvo – indický boh Shiva; patrón jógy, meditácie a umenia; sa na starých indických maľbách často vyobrazuje s fajkou “chillum”, slúžiacou na fajčenie marihuany. Veľakrát taktiež konzumuje, rovnako ako aj jeho uctievači, aj indický pokrm bhang – extrémne potentný výťažok z marihuany v jedlej forme.
Prvým európskym autorom, ktorý sa zmienil o konope, bol podľa všetkého grécky filozof Herodotos z Halikarnasu v 5. storočí pred naším letopočtom. Český Historik Jakub Doležal Herodotve zápisky s konope zhrnul nasledovne:
„Hérodotos popisuje skvostné lázně výbojných, kočovných Skythů, kteří z Kavkazských hor pronikali na východ i západ. Z Hérodotových záznamů se domníváme, že do země zatloukli tři tyče, neprodyšně je zakryli vlněnými houněmi a uvnitř vyhloubili malou díru, do které vložili rozpálené kameny. Na ně potom vhodili několik konopných semen, čímž se vytvořil dým tak hustý, jaký není vidět ani v řeckých parních lázních. Skythové, potěšení tímto kouřem, radostně povykovali.“
Grécky lekár a filozof Galenos (129-199 n. l.) uvádza, že v starovekom Grécku bolo zasa relatívne bežným zvykom podávať konope za účelom obveselenia hostí.
Pilnius Starší (23-79 n. l.) pritom opisuje spôsoby prípravy a rôzne stupne kvality konopného vlákna.
Vďaka svojim vynikajúcim vlastnostiam sa konope od čias starovekých Číňanov a Grékov používalo prakticky nepretžite a nie je preto ničím prekvapivým, že táto rastlina zohrávala významnú rolu v americkom poľnohospodárstve (v 17. storočí bolo v niektorých štátoch USA dokonca pestovanie konope nariadené vládou).
George Washington a Thomas Jefferson pestovali konope na svojich plantážach. Benjamin Franklin zasa založil jednu z prvých amerických tovární na spracovanie konope, čo dalo Amerike slobodu tlačiť bez závislosti od anglického papiera.
V tak trochu novšej histórii priniesli do Európy konope ako drogu (konkrétne ako hašiš) až Napoleonovi vojaci. Vďaka tomu bol vo Francúzsku v roku 1844 založený Le club des Hashishins, ktorého členmi boli napr. spisovatelia Théopil Gautier, Gérard de Nerval a Charles Baudelaire. Baudelaire a Gautier opísali užívanie hašiša vo svojej knihe Umelé raje (Lesparadis artificiels) a konkrétne Baudelairova Báseň o hašiši bola opakovane publikovaná v angličtine.
Do 90. rokov 19. storočia patrili mimoriadne silné výťažky z marihuany a hašišu k najrozšírenejším liekom pre ľudí všetkých vekových kategórií v USA (rekreačné užívanie marihuany bolo v Spojených štátoch taktiež legálne až do roku 1937). V západnej Európe sa zákaz používania marihuany na lekárske účely zasa šíril zo strany rímskokatolíckej cirkvi.
Aj napriek tomu že bolo konope súčasťou tradičnej čínskej medicíny a od stredoveku sa táto rastlina v Číne užívala ako droga v podobe hašišu, v 30. rokoch sa tamojšia vláda taktiež presadila o obmedzenie distribúcie tejto rastliny.
Konope v Slovenskej republike
Konope sa na území Slovenskej republiky pestovalo prakticky nepretržite od stredoveku a aj keď to môže znieť tak trochu úsmevne, tak práve ľudové piesne ako Močila konope močila, či porekadlo neviem kam z konopí nám názorne ukazujú, že konope je tradičnou súčasťou slovenskej kultúry od nepamäti. Samotné slovo konopa či konope má veľmi starý etymologický pôvod a jeho odvodeniny poznáme takmer zo všetkých slovanských jazykov.
Na Slovensku sa konope pestovalo na celom území, nakoľku tu preň máme vhodné podmienky. Výnimkou sú iba horské oblasti na severe, kde konopa nerastie. Rastlina však zvládne aj chladnejšie a vlhšie podnebie a darí sa jej aj na menej úrodných pôdach pod horami od výšky 500 metrov nad morom.
Konope pritom malo pre našich predkov mnohoraké využitie a bolo ho možné nájsť takmer v každej domácnosti. V druhej polovici 19. storočia napr. technická konopa zaberala viac ako 20 hektárov ornej pôdy. Osevné plochy sa v 20. storočí zmenšovali kvôli úbytku spracovateľkého priemyslu a pomyselný klinec do rakvy technickej konope zasadila komunistická vláda v roku 1985, ktorá predstavila svoj nový program zakazujúci pestovanie konope ako technickej plodiny.
V roku 2010 pritom vzniklo občianske združenie dekriminalizacia.sk, ktoré požaduje legislatívne zmeny v podobe väčšej právnej ochrany užívateľov (v Českej republike je podobne zamerané združenie Legalizace.cz).
V súčasnosti je na Slovensku jedinou pravicovo orientovanou stranou hájacou myšlienku dekriminalizácie marihuany SASka, ktorej liberálny postoj k tejto problematike v našej krajine v poslednom desaťročí prakticky zľudovel.
Slovenská legislatíva je však v oblasti marihuany v súčasnosti stále považovaná za jednu z najprísnejších v Európskej únii. Paradoxne však podľa analýzy Nadácie otvorenej spoločnosti je pomer stíhaných užívateľov a dílerov v našej republike približne 77 % ku 23 %.
Aké sú však historické dôvody pre prohibíciu? Prečo sa konope zrazu dočkalo vo väčšine sveta statusu ilegálnej drogy napriek tomu, že bolo po stovky rokov prakticky bez akýchkoľvek regulácií využívané v priemysle a liečiteľstve? Práve tomu sa povenujeme v budúcom článku našej série.
Zdroje
Knižné zdroje
VON MISES, Ludwig, 2006. Lidské jednání: pojednání o ekonomii, Praha: Liberální institut. 959 s
ŠÍMA, Josef, 2004. Ekonomie a právo: úvod do logiky společenského jednání, Praha: Oeconomica. 207 s.
ROTHBARD, Murray N., ŠŤASTNÝ, Dan a ŠÍMA, Josef, ed. 2005. Ekonomie státních zásahů, Praha: Liberální institut. 464 s.
