Čo sa to deje so Slovenským hokejom?

Situácia v Slovenskom hokeji je mnohým ľuďom dobre známa. Nájdu sa však aj takí, ktorí o tom veľa nevedia a srdnato sa skrývajú za národnú hrdosť. Je rozdiel zdravo zhodnotiť očividné a slepo veriť vyjadreniam funkcionárov. V mnohých prípadoch sú ich odpovede len zahmlené alebo je to úplná lož. Skrývanie pravdy je to čo zabíja náš, dá sa povedať, národný šport. Situácia nie je dobra to vidíme mnohí. Všetci zodpovední sa vyhovárajú na nedostatok peňazí, čo je pravda, ale musia si uvedomiť prečo tie peniaze nie sú. Určite to nie je kôli výdajom na mládež alebo na infraštruktúru hokeja na Slovensku. Všetci stále hovoria to isté, ale nikde nevidíme nejaké zmeny k lepšiemu alebo vôbec zmeny. Z týchto tvrdení mi vyplýva, že v Slovenskom zväze ľadového hokeja (SZĽH) je čierna diera kam tie peniaze padajú. Samozrejme, nikto sa otvorene neprizná k tunelovaniu, veď prečo aj. V SZĽH je pri moci banda supov, ktorí myslia len na seba a svoje potreby namiesto toho aby sa starali o náš hokej. Celú viditeľnú infraštruktúru hokeja na Slovensku majú pod palcom bývalí hokejisti, prípadne niektorí čo ešte hrajú. Mám tým na mysli mená ako Zdeno Cíger, ktorý vytvoril výbornú detskú hokejovú akadémiu. Deti si tam môžu požičať výstroj a tak sa aj menej bohatým deťom naskytne rovnaká šanca v hokeji. Ďalej stále aktívne hrajúci Marián Gáborík postavil za vlastné peniaze zimný štadión v Trenčíne. Ján Laco sa snaží spolu s mestom vybudovať nový zimný štadión v Liptovskom Mikuláši. Riešenia sú, len ich treba hľadať. Naši funkcionári hľadajú riešenia, avšak tie sa skôr podobajú Houdiniho kúzlu zmiznutia. Oni namiesto s králikmi to praktizujú so štátnymi peniazmi. Ak by bola pravda, že máme v SZĽH čiernu dieru, tak by mohli nejaké peniaze získať pozvaním NASA, aby to poriadne preskúmali. Určite by sa čierna diera našla v nejednom vrecku našich funkcionárov.