Nastavenie systému pomoci obetiam domáceho násilia na Slovensku

V poslednom období širokou verejnosťou rezonujú správy o násilnom správaní sa v partnerských vzťahoch, ktoré sa na povrch dostávajú hlavne v kontexte medializácie súkromia verejne známych osôb. V uvedených prípadoch sa dostávajú na povrch nie len okolnosti za ktorých bolo toto násilie páchané, ale rovnako skutočnosť že vo väčšine prípadov sú obeťami práve ženy a deti. Tieto skutočnosti po ich medializácii vždy vyvolajú nie len vlnu otázok prečo k uvedenému skutku vôbec došlo, ale aj akýsi spoločenský dopyt po zabezpečení adekvátnej ochrany žien a detí. Je potrebné si v uvedenom kontexte uviesť, že otázka domáceho násilia je skutočne omnoho širšia a netýka sa len posledného obdobia, ale bohužiaľ sa vyskytuje ako nežiadúci fenomén v spoločnosti veľmi dlhú dobu. Nebezpečenstvo domáceho násilia tkvie okrem iného aj vtom, že častokrát prebieha v za dverami tej ktorej rodiny či vzťahu v latentnej forme bez zjavných príznakov a pozorovateľných zmien v správaní násilím dotknutých osôb. A aj keď sa podarí násilie identifikovať a odhaliť ho, väčšinou už obete násilia nevládzu alebo z nejakých príčin (ktoré si pomenujeme v ďalších častiach a článkoch) nechcú o prežitých skutočnostiach vypovedať. Situáciu v danom momente zhoršuje aj prítomnosť detí v rodinách a vzťahoch ktoré sú nie len priamymi účastníkmi ale aj pozorovateľmi tej ktorej formy násilia a jeho obraz si odnášajú do ďalšieho života. Uvedený obraz je len časťou pomyslenej mozaiky s názvom násilie z ktorej sa veľmi často obete dostávajú a sú mnohokrát odkázané na pomoc iných. Kto teda pomáha obetiam násilia? Na Slovensku je od roku 2017 platný a účinný Zákon č. 274/2017 Z. z. (Zákon o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) ktorým sa vykonáva transpozícia predovšetkým smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a smernice 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov. Zavedenie uvedeného zákona znamenal v podmienkach Slovenskej republiky prínos ucelenej právnej úpravy týkajúcej sa ochrany, poskytovania pomoci a odškodňovania obetí trestných činov. V praxi tento zákon prináša okamžitú a ucelenú pomoc obeti trestného činu ( definovanej hneď v úvodných ustanoveniach zákona) ktorá v sebe zahŕňa pomoc sociálnu, psychologickú právnu a samozrejme už vyššie spomínané odškodnenie obeti trestného činu. Samozrejme na uvedený zákon nadväzovali aj úpravy ďalších zákonov (trestný poriadok, zákon o policajnom zbore a pod.) a to tak, aby v ucelenom kontexte bola vzájomne poskytnutá ucelená a včasná ochrana ( o systéme ďalšej pomoci sa zmienim v ďalších článkoch). Pokiaľ ide o samotnú pomoc a jej druhy v prospech obete trestného činu, zákon taxatívne vymenúva pomoc sociálnu, psychologickú a právnu. Pod sociálnu pomoc sa zahŕňa pomoc pri uplatnení na trhu práce, pomoc pri vybavovaní rôznych sociálnych dávok (teda komunikácia s úradmi práce) ale aj napríklad poskytnutie chráneného (utajeného) núdzového bývania, ktoré obeti zabezpečí bezpečné a hlavne pred útočníkom utajené prostredie. Pod psychologickou pomocou si treba predstaviť úkony kvalifikovaných psychológov, ktoré poskytnú obeti pomoc prvotnú psychologickú intervenciu smerovanú k zastabilizovaniu jej psychického stavu, ktoré bolo zasiahnuté práve násilím. Pomyslenú triádu pomoci uzatvára pomoc právna. Táto napomáha obeti rýchlo a účinne sa zorientovať sa v právnych procesoch, ktoré ju čakajú v súvislosti s rôznymi výsluchmi, podaniami na súdoch, polícii a rovnako zabezpečujú ochranu obeti prostredníctvom rôznych trestno - právnych a civilnoprávnych inštitútoch ( neodkladné opatrenia, spracovanie trestného oznámenia a podobne). Aj vzhľadom na obšírnosť uvedenej témy sa budem jednotlivých ustanoveniam zákona ale aj právam obetí, spomínaným inštitútom ale aj praktickým príkladom pomoci, venovať v na sebe nadväzujúcich tematických celkoch.