Tvrdiť o nejakom mieste, že je najkrajšie na svete, je vždy silné vyjadrenie. Vnímanie krásy je subjektívne. Niekto má rád hory, a iný zase pláže. Niekomu sa viac páči jar, a niekto zbožňuje jeseň. Avšak, existujú miesta na našej planéte, ktoré ulahodia takmer každému. Kanaďania tvrdia, že takým miesto je aj Icefields Parkway, nachádzajúce sa na západe krajiny.
Na cestách po svete som sa veľakrát stretol s tvrdeniami miestnych ľudí, že práve ich krajina je tá najkrajšia, že tento baobab je ten najstarší na svete, táto jedľa Douglas je tá najvyššia, alebo tamtá pláž tá najromantickejšia. Nádherných miest je neúrekom, a preto som sa rozhodol tvrdenia Kanaďanov o kráse Icefields Parkway preskúmať vlastnými očami.
Čo to vlastne tá Icefields Parkway je?
Icefields Parkway je cesta spájajúca jedny z dvoch najkrajších kanadských národných parkov v provincii Alberta, uložená v nádhernom prostredí hôr Canadian Rockies. Ide o 232 kilometrov dlhú diaľnicu medzi národným parkom Jasper a národným parkom Banff, ktorá má oficiálne označenie Highway 93 North. Tento národný poklad je možné zdolať na aute za približne tri hodiny. Našťastie však ponúka desiatky vyhliadok a množstvo turistických ciest na prechádzky, túry alebo jazdu bicyklom. Bol by hriech ju iba tak prefrčať bez zastavenia.
Jasper
Vyrážame z mestečka Jasper, ktoré leží na jednom konci tejto legendárnej cesty, v srdci rovnomenného parku. Hneď na úvod však zažívame šok. Dva mesiace pred naším príjazdom zasiahol Národný park Jasper ničivý požiar, ktorý spálil okrem stromov aj polku mesta. Je to smutný pohľad a všade navôkol je cítiť, že sa miestni s týmto nešťastím ešte úplne nevyrovnali. Tak isto sa s touto pohromou nevyrovnala ani okolitá príroda. Torzá zhorených domov, áut, či člnov podávajú jasný dôkaz o ničivosti požiaru. Takmer všetky turistické cesty v okolí Jasperu sú zatvorené, ale nám sa podarí vydať sa na prechádzku do Valley of the Five Lakes (Údolia piatich jazier). Všade vôkol nás sú zhorené stromy, kamene popraskané vplyvom vysokého žiaru a spálená zem.
Nachádzame však aj čerstvé medvedie stopy, či v diaľke počujeme ručanie jeleňa, čo naznačuje, že sa tu život úplne nezastavil a príroda sa bude postupne aj s pomocou ľudí zotavovať. Aj napriek všadeprítomnej skaze má táto prechádzka akési čaro. Okolité hory objímajúce smaragdové jazerá ponúkajú zaujímavé výhľady.
Po tom, čo opúšťame jazerá, sa pomaly vydávame po ceste ďalej. Tá lemuje tok rieky Athabasca, ktorá sa prediera údolím. Táto rieka, napájaná vodou z hôr a topiacich sa ľadovcov, je sama osebe cieľom našich zastávok. Jej okolie je domovom medveďov čiernych či medveďov grizly, ktoré chceme pozorovať. Práve medveďom ponúka rieka Athabasca bohatý zdroj obživy v podobe lososov, ktoré tu bežne lovia.
Stopy požiaru začínajú miznúť v nekonečných lesoch a nám sa pred očami rozprestiera príroda v plnej kráse. Všade cítiť jeseň. Veľké množstvo stromov má žlté lístie a občas medzi nimi zahliadneme aj typický kanadský javor, sfarbený do červena. Icefields Parkway však ponúka oveľa viac. Napríklad aj zaujímavé vodopády. Z tých, ktoré popri diaľnici tečú, sa mi najviac páčili nevysoké, ale o to masívnejšie vodopády Athabasca Falls.
O kúsok ďalej po ceste, keď rieku Athabasca vystriedala rieka Sunwapta, ma zase zaujali vodopády Sunwapta Falls. Tie sú vďaka svojej malebnosti a dostupnosti častou zastávkou turistov. Voda, obtekajúca malý ostrov posiaty ihličnatými stromami, sa do vodopádov takmer rovnomerne vlieva z oboch strán, a celý obraz je dotvorený horami v pozadí. Pekná inšpirácia pre nejedného maliara.
Treba však pokračovať ďalej, lebo to, čo sme doposiaľ videli, nebolo ani zďaleka všetko. S každým pribúdajúcim kilometrom môj údiv rastie. Príroda akoby sa predvádzala. Hory menia svoj tvar a niekedy sa vynárajú priamo pred našimi očami na vzdialenom horizonte. Až mám pocit, akoby pred nami rástli. Za každou zákrutou sa naskytuje pohľad, ktorý mi vyráža dych, a to sa mi už dlho nestalo. Miestami sa zamýšľam, či som už bol prírodou niekedy takto nadšený. Možno na Islande, možno na Novom Zélande? Sám si neviem odpovedať.
Ľadovec Athabasca
Medzi najväčšie prírodné krásy Icefields Parkway patria ľadovce. Pekný výhľad je napríklad na ľadovec Stutfield alebo Mt. Patterson Glacier, a to priamo z odpočívadla, kde si aj my robíme prestávku. Avšak, skutočným klenotom nielen medzi okolitými ľadovcami, ale aj na celej ceste je ľadovec Athabasca Glacier. Ten máme z diaľnice priam na dosah ruky, no na jeho povrch sa dá dostať iba na špeciálne upravenom terénnom autobuse, nazývanom Ice Explorer (prieskumník ľadu).
Týchto autobusov bolo na zákazku celosvetovo vyrobených iba 24 kusov, pričom ich 22 slúži na ľadovci Athabasca, jeden sa nachádza v USA a jeden na Novom Zélande. Každý z nich dokáže odviezť až 56 pasažierov a váži 25 ton. Práve návštevu ľadovca Ahtabasca by som zaradil medzi to najkrajšie, čo sme na Icefields Parkway zažili. Najskôr nás terénny autobus prepravil cez ľadovcové morény a následne sme sa pomalým tempom vyviezli až na samotný ľadovec. Po ceste sme zdolali najstrmšiu oficiálnu cestu v Severnej Amerike so stúpaním 34 stupňov. Celé podložie je pomerne zradné, o čom by vedela rozprávať aj posádka autobusu, ktorá skončila po viacerých kotrmelcoch na streche. Tento incident z roku 2020 si vyžiadal tri obete na ľudských životoch. Dnes je celá cesta bezpečnejšia a je cítiť, že miestni dbajú na dodržiavanie pravidiel. Záleží im na tom, aby sa už také nešťastie nikdy neopakovalo. Samotná prechádzka po ľadovci je osviežujúci zážitok poskytujúci nezabudnuteľné výhľady.
Ľadovec opúšťame trochu premrznutí, ale na základni, nachádzajúcej sa pár kilometrov pod ním, sa zohrievame čajom a kávou. Okrem iného, Kanaďanom treba uznať aj to, ako majú jednotlivé turistické atrakcie pripravené a zabezpečené. Všetko je čisté a udržiavané.
Pri tých výhľadoch by som tu bol schopný na káve presedieť aj celé hodiny, ale čas je neúprosný, a musíme pokračovať smerom do kempu, kde dnes večer prespíme. Sme uprostred prírody, bez svetelného smogu, a tak je nočná obloha plná žiariacich hviezd. Snáď nás v noci neprekvapí medveď.
Ráno pokračujeme po Icefields Parkway ďalej do mestečka Lake Louise. Práve tu sa táto svetoznáma cesta spája s Trans Canada highway a zaniká. Trans Canada higway však pokračuje ďalej. Spája západné pobrežie Kanady s východným, alebo inak povedané, pacifickú oblasť s atlantickou, a prechádza všetkými kanadskými provinciami. Jej hlavná časť má neuveriteľných 7 476 kilometrov.
Lake Louise a Lake Moraine
Lake Lousie a Lake Moraine sú ľadovcové jazerá nádhernej tyrkysovej farby, patriace k najvyhľadávanejším miestam v Kanade. Aj z toho dôvodu je ich návštevnosť kontrolovaná a limitovaná. Dá sa k nim dostať iba kyvadlovou dopravou. Na tú si musíte kúpiť lístok, a to ideálne v predstihu. O ich návštevu je taký záujem, že sa vám pokojne môže stať, že sa k jazerám ani nedostanete.
Pri brehoch Lake Louise sa nachádza rozprávkový luxusný hotel Fairmont Château určený pre bohatšiu klientelu. Ten už dvakrát v histórii vyhorel, ale Kanaďanom sa ho zakaždým podarilo obnoviť. Cena za jednu noc strávenú v tomto hoteli sa začína na približne 500 Eurách, no aj napriek tomu je o jeho služby enormný záujem.
Samotné jazero neláka iba pútavou farbou či čistotou, ale aj možnosťou plavby na kanoe. Tá je veľmi obľúbenou, i keď trochu predraženou atrakciou. Dokonca aj v októbri počas našej návštevy, keď bol na vrcholoch okolitých hôr sneh, sme mali možnosť kanoe si prenajať. Od jazera vedie viacero turistických chodníkov s peknými vyhliadkami. Od menej náročných až po tie náročnejšie. Všetky mali jeden spoločný znak. Tým bolo prudšie stúpanie. Za odmenu sa vám však vložená námaha odmení krásnym výhľadom.
Jazero Lake Moraine sa nachádza iba o kúsok ďalej a o trochu vyššie. Pri jeho návšteve nás privítalo sneženie, ale ani to neubralo na jeho kráse. Naopak, dodalo jazeru iný, drsnejší rozmer. Práve sneh a topiaci sa ľad sú zdrojom jeho priezračne čistej vody. Jazero je objímané desiatimi vrchmi, ktoré boli v minulosti pomenované indiánskymi číslami. Od východu na západ to boli Heejee, Nom, Yamnee, Tonsa, Sapta, Shappee, Sagowa, Saknowa, Neptuak, and Wenkchemna.
Banff
Ako som spomínal na začiatku článku, Icefields Parkway sa končí v národnom parku Banff, v ktorom sa nachádza aj malebné rovnomenné mestečko Banff. V dnešnej dobe by sme ho mohli označiť ako typické turistické mestečko plné malých obchodov, ale stále si zachováva svoju malebnosť a stále je úzko späté s prírodou. Počas našej návštevy sme sa kochali okolitými kopcami a v uliciach sme stretli jeleňa či lane.
Je teda Icefields Parkway tá najkrajšia cesta na svete? To nechám na zvážení každého, kto sa ňou vyberie. Sám za seba však môžem povedať, že je to tá najkrajšia cesta, akú som doposiaľ vo svojom živote absolvoval.
PS: Pre viac fotiek z rôznych kútov sveta dávam do pozornosti svoj instagramový profil:
