Legenda o Bludnom Holanďanovi - Mys dobrej nádeje

Písmo: A- | A+

Legenda o Bludnom Holanďanovi je príbeh, ktorý je úzko spätý s najjuhozápadnejším bodom Afriky - Mysom dobrej nádeje. Miestom, kde sme ukončili našu viac ako 6000 kilometrov dlhú výpravu naprieč južnou Afrikou.

Po prekročení rieky Orange, ktorá lemuje hranice medzi Namíbiou a Juhoafrickou republikou sa vydávame na dlhý 600-kilometrový presun až do Kapského mesta. Krajina sa oproti Namíbii každým kilometrom dramaticky mení. Už to nie je iba púšť, piesok a nekonečné sucho, ale zelený odtieň neustále pribúda. Všetko je tu modernejšie a civilizovanejšie, hlavný ťah, po ktorom sa vezieme je kvalitnejší ako cesty u nás na Slovensku. Všade naokolo sú rozsiahle farmy s dobytkom a krajina mi pripomína domov. Po niekoľkých hodinách sa v diaľke objavuje Stolová hora, čo znamená, že sa pomaly ale isto približujeme k nášmu dnešnému cieľu – Kapskému mestu.

Kapské mesto so Stolovou horou v pozadi
Kapské mesto so Stolovou horou v pozadi (zdroj: Martin Majzlan)

 Kapské mesto je jedno z troch najdôležitejších miest Juhoafrickej republiky. Ide o zaujímavý fakt, keď jeden štát nemá jedno stanovené hlavné mesto, ale v tomto prípade až tri „hlavnéʺ mestá. Najčastejšie sa ako hlavné mesto Juhoafrickej republiky uvádza Pretória, pretože tam sídli prezident a kabinet, pričom je aj označované ako administratívne hlavné mesto. V Kapskom meste zase sídli parlament a preto je považované za legislatívne hlavne mesto, a nakoniec najvyšší súd sídli v meste Bloemfontein. Mnohými cestovateľmi je Kapské mesto radené medzi najkrajšie mestá na svete a ja s nimi môžem iba súhlasiť. Dominantná Stolová hora a krásna dlhá piesočná pláž vás okamžite upútajú a človek má pocit, že sa nachádza na skutočne výnimočnom mieste. Nádherné západy slnka a všade prítomná zeleň tento pocit iba umocňujú. Pokiaľ ale mesto začnete spoznávať bližšie, tak postupne objavíte aj jeho menej peknú tvár. Je ňou najmä jeden z najväčších slumov v Afrike – Khayelitsha. Oficiálne je najväčším slumom v Afrike keňská Kibera, ale neoficiálne je to pravé Khayelitsha, kde sa predpokladá, že žije viac ako milión ľudí. S týmto faktom je úzko spätá aj kriminalita. Aj keď sme počas nášho pobytu nemali žiadnu nepríjemnú skúsenosť, bolo na mieste byť obozretný. Všade prítomní policajti či SBSkári dávali najavo, že mesto aj dnes bojuje s vysokou mierou kriminality. V noci bol bežne počuť hukot policajných áut a cez deň sa neustále na nás vešali rôzni ľudia, predajcovia, ktorí boli schopní prenasledovať nás aj kilometer. Ich taktika bola jasná, otravovať, ponúkať až pokiaľ sa človek nezlomí a nekúpi aj to čo nechce. V takýchto momentoch sa nám mnohokrát stalo, že z ulice pristúpil SBSkár a situáciu vyriešil. Na recepcií hotela nás zakaždým upozorňovali, aby sme večer ani sami von nešli. Priam komicky vyznela situácia, keď sa zamestnanci hotela rozhodli, že nás pre našu bezpečnosť odprevadia do miestnej reštaurácie. Vyšli sme spolu von a približne o 200 metrov ďalej nám oznámili, že sme v cieli. Do dnes sa na tom s kamošmi zabávame. Až také zlé to tam samozrejme s bezpečnosťou nie je, obozretnosť je ale na mieste a to najmä v blízkosti slumu. V Kapskom meste môžete vidieť od super luxusných štvrtí nachádzajúcich sa na úpätí Stolovej hory až po miesta s vysokou chudobou, kde je skutočne lepšie sa nezdržiavať. Čím sa viac približujete ku slumu, tým viac sa mení aj tvár mesta, chudobnie.

Západ slnka - Kapské mesto
Západ slnka - Kapské mesto (zdroj: Martin Majzlan)

 O Kapskom meste by sa dala napísať aj celá kniha, ale naša výprava, ktorá začala pri Viktóriiných vodopádoch má svoj cieľ ešte kúsok ďalej. Je ním najjuhozápadnejší bod Afriky Mys dobrej nádeje. Miesto, ktoré do veľkej miery ovplyvnilo históriu nie len moreplavectva ale aj ľudstva. Dlhé roky sa moreplavci snažili nájsť obchodnú cestu do Indie, krajiny neobmedzeného bohatstva a dlhé roky sa im to nedarilo. Mnoho z nich našlo smrť na západnom pobreží Afriky, mieste zvanom Pobrežie Kostier, alebo svoje lode obrátili po týždňoch plavby späť do Európy. Jedno však bolo už v tej dobe zrejmé. Plavba popri západnom pobreží Afriky smerom na juh musí mať svoj koniec. Niekde sa musí pobrežie začať lámať na východ.

Bartololeu Dias
Bartololeu Dias (zdroj: adventurasnahistoria.uol.com)

 Prvým Európanom, ktorému sa to podarilo bol portugalský moreplavec Bartolomeo Dias. Keď toto miesto prvýkrát so svojou posádkou oboplával, tak ich na mori zastihla silná búrka a na základe búrlivého mora a zlých poveternostných podmienok ho nazval Hromový mys. Po návrate domov ho ale portugalský panovník Ján II premenoval trochu optimistickejším názvom na Mys dobrej nádeje, keďže mal znamenať míľnik k ceste za bohatstvom obchodu s Indiou.

Obrázok blogu

 S Mysom dobrej nádeje je spätých viacero legiend. Jedna z nich je aj legenda o Bludnom Holanďanovi, pochádzajúca z holandského folklóru. Tá hovorí o lodi menom De Kroonvogel patriacej Holandskej východoindickej spoločnosti, ktorá sa plavila za obchodom z Amsterdamu do Batávie. Kapitán lode Barend Fockesz sa chcel za každú cenu dostať do Batávie v čo najkratšom čase a preto sa kvôli rýchlosti odchyľoval od pôvodných trás. Bežným veľkým lodiam Holandskej východindickej spoločnosti trvala plavba takmer 12 mesiacov. Fockesz ju však dokázal absolvovať za 6 mesiacov, ale aj tento rýchly čas sa mu zdal pridlhý. Legenda hovorí, že v jednu noc sa mu neďaleko Mysu dobrej nádeje na palube zjavil diabol, ktorému sa upísal za to, že sa bude vždy môcť plaviť na plné plachty, cez skaly, plytčiny, bez vetra ale aj proti vetru. Potom dokázala loď De Kroonvogel plavbu z Amsterdamu do Batávie preplávať za rekordné tri mesiace. Kapitán bol zato bohato odmenený a získal slávu. Po siedmych rokoch ale zmluva vypršala a diabol si prišiel po svoju odmenu. Loď prepadla do jeho služieb aj s celou posádkou a naveky bude križovať sedem morí. Nikdy však nesmie zakotviť v prístave. Námorníci verili, že pokiaľ sa im táto loď zjavila pri plavbe okolo Mysu dobrej nádeje, tak to bolo zlé znamenie, predzvesť skazy. Pripomína vám tento príbeh niečo? Pokiaľ áno, tak ste určite videli hollywoodsku sériu filmov Piráti z Karibiku, ktorá sa ním čiastočne inšpirovala.

 Na každej legende je aj kúsok pravdy. Kapitán Barend Fockesz skutočne žil a vyslúžil si slávu tým, že sa mu podarilo do Batávie, čo je dnešná oblasť Jakarty doplávať za rekordné tri mesiace. Tento jeho počin bol pripisovaný paktu s diablom, lebo taká rýchlosť bola v danej dobe nevídaná. Na jeho počesť bola na ostrove Kuiper postavená socha, ktorá sa ale do dnešnej doby nezachovala. Mys dobrej nádeje bol od objavenia plavebnej trasy okolo južnej Afriky akýsi bod, po ktorého prekonaní si námorníci mohli vydýchnuť, lebo vedeli, že na plavbe z Európy do Indie už mali to najťažšie za sebou a čakala ich už len plavba relatívne pokojným Indickým oceánom.

Mys dobrej nádeje
Mys dobrej nádeje (zdroj: Martin Majzlan)

Ako to ale na tomto mieste vyzerá dnes?

 Z Kapského mesta sa vydávame v ranných hodinách a cestou sa zastavujeme v Seaforth beach, kde žije kolónia tučniakov afrických. Na pláži sa ich tu nachádza niekoľko desiatok a niektorých možno spozorovať aj v miestnej vegetácií, kde hniezdia. Určite je to miesto, na ktorom sa oplatí zastaviť a straviť tu hodinku.

Kolónia tučniakov Afrických
Kolónia tučniakov Afrických (zdroj: Martin Majzlan)

Následne sa presúvame do národného parku Table Mountain, ktorého súčasťou je aj Mys dobrej nádeje. A ako to teda na tomto historicky významnom mieste vyzerá dnes? Napríklad aj tak, že vám miestna opica ukradne obed, na ktorý ste sa tešili celé doobedie. Nepamätám si kedy som videl svojho kamaráta Tomáša tak veľmi nahnevaného. Stačila sekunda a celá krabica pizze bola nenávratne preč.

Opica s Tomášovou pizzou
Opica s Tomášovou pizzou (zdroj: Martin Majzlan)

Na skale nad parkoviskom sa týči pekný maják, z ktorého dovidíte do veľkej vzdialenosti a nájsť tam môžete aj drobné múzeum, či tabuľu znázorňujúcu smer a vzdialenosť k rôznym hlavným mestám. K samotnému Mysu dobrej nádeje odtiaľto vedie turistický chodník, ktorý sa nám darí prejsť za pár minút, pričom po ľavej ruke nachádzame nádhernú pláž na ktorej odpočíva jeden pekne prerastený tuleň. Od oceánu sa začína dvíhať vietor a celkom dobre si dokážem predstaviť ako by dokázal duť, keby bolo škaredé počasie. Nie nadarmo toto miesto Bartolomeo Dias so svojou družinou prvotne nazvali Hromový mys. Schádzame zo skaly dole na pláž k pamätnej tabuli, ktorá symbolicky ukončuje našu výpravu naprieč južnou Afrikou. Viac ako 6000 kilometrov plných nezabudnuteľných zážitkov, drkotania autobusu a chvíľ so skvelou partiou kamarátov. Cestou späť do Kapského mesta náhle zastavíme, lebo na hladine v zátoke sa objavili dve veľryby. Vyskakujeme z autobusu a pozorujeme hladinu. Nachádzajú sa približne 200 metrov od pobrežia a do zátoky ich prilákala potrava, ktorej denne spotrebujú obrovské množstvo. Najbližšie dva dni si ešte užijeme Kapské mesto a jeho priľahlé vinárske oblasti. Postupne sa pripravíme na návrat domov, kde budeme spriadať ďalšie cestovateľské plány.

Pamätná tabuľa - Mys dobrej nadeje, na obr. Martin Majzlan
Pamätná tabuľa - Mys dobrej nadeje, na obr. Martin Majzlan (zdroj: Tomáš Hollý)