Zimbabwe, krajina ktorá ma už od základnej školy veľmi lákala. Keďže najkrajšia pani učiteľka z celej školy vyučovala zemepis, tak to bol jediný predmet, na ktorom som vedel dávať pozor a Zimbabwe bola jedna z tých afrických krajín, ktoré ma zaujali najviac. Vtedy som nerozumel pojmom ako inflácia či korupcia a tak isto som nechápal, ako môže byť krajina, ktorá je nesmierne bohatá na nerastné suroviny tak veľmi chudobná. Meno Mugabe vo mne vzbudzovalo nepríjemne pocity. Odvtedy už pár rokov ubehlo, Mugabe zostarol a krajina sa postupne začala otvárať ľuďom. A dnes som tu, spolu s priateľmi stojíme na letisku vo Victoria Falls a začíname našu púť Afrikou, ktorá skončí na najjuhozápadnejšom bode Afriky nazývanom Mys dobrej nádeje.
Hneď pri východe z letiska nás vítajú miestni tanečníci oblečení do kostýmov pôvodných príslušníkov kmeňa Zulu. Človeka to po dlhom lete osvieži a nabudí miestnu atmosféru, ale na druhú stranu si v duchu hovorím, že snáď nebude Victoria Falls jedna veľká turistická pasca a zažijeme aj miestnu autenticitu. Nestrácame čas, vybaľujeme sa na hoteli a vedúci našej výpravy Laco prichádza s prvým prekvapením. „Kto si chce pozrieť Viktóriine vodopády z vtáčej perspektívy?" spýta sa. Nikto nezaváha a všetci sa rýchlo presúvame k malej leteckej základni, kde na nás čakajú pripravené helikoptéry. Ešte som helikoptérou neletel a vždy som bol zvedavý aké by to mohlo byť. Miestni si nás delia do skupín a vážia nie len nás, ale aj všetky veci, ktoré si berieme na palubu. Ocitám sa v prvej skupine s kamarátmi Andrejom a Tomášom, nasadáme, nasádzame si slúchadlá a rýchlo vzlietame. Je to úžasný pocit a prelet nám dáva úplne iný pohľad na okolitú krajinu. Všade kam sa pozrieme vidíme savanu, ktorá dominuje vo veľkej časti nie len Zimbabwe, ale aj celej južnej Afrike. Po malej chvíli zbadáme v diaľke akýsi opar a keď sa priblížime, tak sa pred nami zjaví obrovská trhlina v zemi. Pilot začne robiť kruhové oblety ponad tento nádherný prírodný úkaz, pričom sa dostávame aj nad deltu rieky Zambezi a tým pádom aj na územie štátu Zambia, odkiaľ voda do Viktóriinych vodopádov priteká. Už na prvý pohľad nám je jasné, že sme pricestovali v období sucha. Zambezi je štvrtá najväčšia rieka v Afrike a keďže primárnym zdrojom jej vody je dážď, tak sa jej prietok počas roka dokáže meniť až dvadsať násobne. Veľmi typickým úkazom v období sucha je, že voda nepreteká celým prierezom vodopádov, ale sa začne koncentrovať v nižšie položenej časti odkiaľ ľahšie steká. V tom období svet zvyknú obletieť šokujúce správy, že Viktóriine vodopády vyschli. Ako príklad môžem uviesť rok 2019, keď zahraničné média zverejnili fotografiu práve tej časti vodopádov, ktorá každoročne vodu stráca, pričom pár stoviek metrov ďalej voda pretekala a aj napriek tomu označili Viktóriine vodopády za vyschnuté.
Pilot prudko stáča helikoptéru, začína krúžiť opačným smerom a vodopády sa nám odvďačujú krásnou dúhou, ktorá nám vyčaruje úsmev na tvári. V takéto chvíle sa cítim naozaj šťastný a hovorím si, že život stojí zato. Urobíme ešte dva prelety, v slúchátkach zašomre angličtina s africkým prízvukom a vraciame sa na základňu.
Vyskakujeme z helikoptéry a už nás nahrádzajú ďalší členovia expedície. Večer si sadáme v miestnom podniku na chladené pivo a ochutnávame prvé lokálne jedlá. Neskôr sme ešte svedkami súboja dvoch svíň bradavičnatých priamo na ulici a poberáme sa na ubytovanie.
Victoria Falls je typickou turistickou lokalitou, kde nájdete všetko od luxusného ubytovania, cez obchody s rôznymi suvenírmi, cestovné agentúry až po výborné reštaurácie. Dominantou mestečka je stará železnica, ktorá bola spolu s mostom cez rieku Zambezi, spájajúcim Zimbabwe a Zambiu, súčasťou dávnych plánov kolonizátora Cecila Rhodesa o prepojenie Kapského mesta a Káhiry. Patrí medzi najvyhľadávanejšie turistické destinácie nielen v Zimbabwe, ale aj celej Afrike, pričom patrí k jedným z ťahúňov zimbabwskej ekonomiky. Ráno vstávame a po rýchlych raňajkách opúšťame mestečko Victoria Falls, pričom zastavujeme len pár kilometrov za jeho hranicami. Práve tam sa nachádza národný park Victoria Falls National Park a vstup zo Zimbabwskej strany. Viktóriine vodopády tvoria prirodzenú prírodnú hranicu medzi Zimbabwe a Zambiou a preto je ich možné navštíviť z oboch strán. Turisticky preferovanejšia je Zimbabwská strana, lebo poskytuje väčšie množstvo vyhliadok, aj keď treba povedať, že vyhliadky zo strany Zambie taktiež ponúkajú krásne divadlo. Na parkovisku nás opäť čakajú tancujúci Zimbabwčania a predajcovia suvenírov. Aby sme nestrácali čas, tak sa rýchlo presúvame ku vstupu do parku, kde nás vítajú miestne opice striehnuce na príležitosť niečo uchmatnúť. Vstup stojí približne 30 amerických dolárov, pričom celkovo miestni obyvatelia preferujú americký dolár či euro a snažia sa vyhnúť platbám v miestnej mene, čo sú Zimbabwianske doláre. Po vstupe do parku si človek okamžite všimne zmenu flóry, ktorá je podstane zelenšia ako okolitá savana a taktiež výraznú zmenu vlhkosti vzduchu. Čím viac sa blížime k vodopádom, tým bližšie sa ozýva dunenie. Nie nadarmo nazývali pôvodní obyvatelia toto miesto Mosi-oa-Tunya, čo v preklade znamená “voda ktorá hrmí” alebo aj “hrmiaci dym” a to aj vďaka hustému oparu, ktorý pri páde vody z výšky až 108 metrov vzniká. Koncom devätnásteho storočia bolo toto miesto objavené škótskym kolonizátorom Davidom Livingstonom, ktorý ho pomenoval podľa vtedajšej kráľovnej Viktórie.
Viktóriine vodopády sú odborníkmi považované za najväčšie vodopády na svete. Nie sú najvyššie, tým je venezuelský Salto del Ángel, ktorý dosahuje výšku 979 metrov a je takmer 10x vyšší, a ani najširšie, ktorými sú vodopády Khone Phapheng v Laose so šírkou 10 873 metrov. Pokiaľ sa ale pozrieme na celistvosť padajúcej vodnej clony, tak tam vyhrávajú Viktóriine vodopády svojou jedinečnosťou.
Tvori ich sústava trhlín (z angličtiny gorge), ktorých je dokopy šesť. Najzaujímavejšou je najmä First Gorge, cez ktorú steká celá rieka Zambezi a vytvára ikonický prírodný úkaz, tak známy z cestopisov. Je to najzaujímavejšia trhlina, ktorú môžete vidieť pri návšteve Victoria Falls National Park zo strany Zimbabwe alebo Mosi-oa-Tunya National Park zo strany Zambie. Aj keď to záleží najmä od ročného obdobia a aktuálneho prietoku vody, je dobré mať zo sebou pršiplášť a najmä vodeodolný kryt na objektív fotoaparátu.
Prechádzame sa popri trhline a obdivujeme silu tečúcej vody. V tom zbadáme na Zambiskej strane vodopádu, odkiaľ voda steká, skupinu ľudí. Prepletajú sa medzi kameňmi až prichádzajú na okraj tečúceho toku. Prvé čo mi napáda je, že ide o nejakých bláznov, lebo keby ich voda strhla, tak by to pre nich znamenalo pád z viac ako 100 metrovej výšky a istú smrť. Rozvíri sa okolo toho diskusia, až sa od Laca dozvedáme, že ide o miestnu atrakciu nazývanú Devils Pool (Diablov Bazén). V období sucha sa voda koncentruje v jednej časti vodopádov a rieka pri ústupe za sebou zanechá akési bazény s vodou, ktoré sú na úplnom okraji vodopádov. Keď sa človek odváži vojsť dnu, tak sa mu naskytne dych berúci pohľad do trhliny doprevádzajúci silným dunením vodného toku. Určite tento zážitok odporúčam milovníkom adrenalínu, miestni sprievodcovia vás tam vedia zobrať za približne 150 amerických dolárov. Taktiež si môžete skočiť bungee jumping alebo aj zaraftovať na divokej vode. Domáci sa dokázali prispôsobiť požiadavkám turistov a zabezpečiť sa tu dá takmer čokoľvek. V areáli národného parku sa vďaka vlhkému prostrediu darí rastlinám, ktorých je tu viac ako štyristo druhov a mnohé z nich sú označené popisnými štítkami. Miestami mi to pripomína botanickú záhradu. Po niekoľko hodinovej prechádzke opúšťame národný park, nakupujeme suveníry na pamiatku a nezadržateľne smerujeme na hranicu s Botswanou. Mugabe pár dní po našom odchode umiera.
Viktóriine vodopády sú jednoznačne miesto, ktoré sa oplatí navštíviť. Ľahko sa človeku zapíšu do srdca a stanú zážitkom na celý život. Či je ich viac vhodné navštiviť v období sucha alebo dažďov nechám na každého osobnej preferencií, ale sklamaní určite nebudete ani jednou voľbou.
Samotné Zimbabwe má okrem iného ešte jedno milé špecifikum. Je to jedna z mála krajín, v ktorej sa vďaka silnej devalvácií meny viete takmer okamžite stať miliardárom. Aj keď vlastne budete ten najchudobnejší miliardár na svete.
Na záver ešte pridávam správnu odpoveď na hádanku z predošlého blogu, ktorý som venoval kmeňu Himba. Tak ako väčšina z vás odpovedala, predmet slúži ako zásobník. Tento vraj slúžil na tabak, ale viem si predstaviť jeho využitie aj na ďalšie materiály.
