Na konci neskorej doby medenej, 600 rokov predtým ako bola postavená Veľká pyramída v Gíze, sa stala vražda, ktorá dodnes zamestnáva mysle vedcov z celého sveta. Na území dnešných Álp, takmer na chlp presne na hranici medzi Severným a Južným Tirolskom (Rakúsko, Taliansko) sa vysoko v horách odohráva súboj na život a na smrť medzi dvoma mužmi. Jeden z nich, lovec menom Ötzi sa stal obeťou prepadu, ale darí sa mu uniknúť. Krv, ktorá sa leje z jeho ruky zanecháva v snehu jasnú stopu, ale je rád, že vôbec prežil. Potom čo sa mu v krvi ustáli adrenalín po prekonanom boji o život, zakladá oheň a z provizórneho batohu vyťahuje mäso z kozorožca, jelenie vnútornosti a pšenicu, ktoré rýchlo zje. Hlboká rana na ruke už prestáva krvácať a pomaly sa začína zaceľovať. Opäť sa mu ale vracajú žalúdočne problémy, s ktorými dlhšie bojuje a silná, miestami až neznesiteľná bolesť hlavy. Snaží sa dokončiť svoj rozrobený luk, ktorý by mu mohol poskytnúť výhodu v ďalšom súboji alebo pri neskoršom love zveri. Počasie sa začína zhoršovať, oblaky sa zaťahujú a onedlho bude snežiť. Postupne si balí svoje veci, vie že sa potrebuje čím skôr presunúť ďalej, aby striasol svojho prenasledovateľa. Na to už je ale neskoro, vzduchom presviští šíp, ktorý ho zasahuje z neveľkej vzdialenosti do chrbta pod lopatkou. Ötzi padá tvárou na zem a za malú chvíľu umiera na následky masívneho krvácania. Z oblohy začínajú padať vločky a snehová prikrývka konzervuje jeho nehybné telo, ktoré zamŕza na dlhých 5300 rokov.

Aj takto mohli vyzerať posledné chvíle pračloveka, ktorý dostal meno Ötzi podľa miesta, kde ho po 5300 rokoch objavili dvaja nemeckí turisti - Ötztal. Telo sa nachádzalo vo výške 3210 m n.m. a nálezci v domnienke, že sa jedná o mŕtveho horolezca upovedomili úrady. O pár dní, po ustálení počasia sa podarilo previezť pozostatky do rakúskeho Innsbrucku na analýzu, kde bol ich vek odhadnutý na niekoľko tisíc rokov. Tento nález okamžite vzbudil mediálny ošiaľ a to najmä potom ako viacero nezávislých laboratórií potvrdilo vek pozostatkov a určili ho na približne 5300 rokov. Nie len samotný nález, ale najmä jeho kvalita bola senzáciou. Ľad takmer dokonale mumifikoval mŕtve telo, ktoré sa okamžite stalo objektom analýz veľkého počtu medzinárodných tímov. Ötzi sa stal kľúčom k odpovediam na otázky, ktoré neboli nikdy zodpovedané a tak vďaka jeho skúmaniu mohli vedci otvoriť bránu do minulosti a lepšie pochopiť život vtedajších ľudí. Význam múmie dokonca umocnila paradoxná situácia, keď Taliani po detailnom premeraní miesta nálezu na ľadovci určili, že telo bolo nájdene na ich území a to približne 98 metrov od hraníc s Rakúskom. Ihneď si začali nárokovať právo na pozostatky, ale po dohode nechali Rakúšanov dokončiť prebiehajúce analýzy a výskumy. Ötzi bol nakoniec umiestnený do archeologického múzea v Bolzane, kde pokračoval jeho výskum. Pri tele v horách bola nájdená aj značná časť výbavy tohto pračloveka umožňujúca ešte viac nahliadnuť do života vtedajších ľudí. Zachované boli kusy oblečenia vrátane plášťa, kabáta, opasku, nohavíc a ďalších častí, ktoré boli vyrobené z koží rôznych druhov zvierat. O jeho oblečení by sa dalo popísať skutočne veľa, ale za zmienku stoja napríklad topánky, ktoré boli už v tej dobe vodotesné a výborne uspôsobené na presuny po snehu. Podrážka bola vyhotovená z medvedej kože, vrch z jelenej kože a akejsi sieťoviny z kôry stromov. Vo vnútri sa nachádzala dômyselne umiestnená tráva slúžiaca ako ponožky. Zaujímavosťou je, že sa jedna česká firma podujala vyrobiť ich repliku a po otestovaní skutočne fungovali a boli použiteľné na presun po horách. Samozrejme, komfort sa s dnešnými topánkami nedal porovnať, ale funkčné boli.

Medzi najdôležitejšie nálezy patrí bohatá a dobre zachovalá lovcova výstroj. Medená sekera s rukoväťou z tisového dreva, nôž, puzdro na šípy, 12 šípov, nedokončený luk (takzvaný longbow) na lov zveri dlhý 1,82 metra a neznámy nástroj pravdepodobne slúžiaci na brúsenie šípov. Obzvlášť zaujímavá bola pre vedcov sekera, ktorej čepeľ obsahuje viac ako 99% medi. Takáto zbraň mala v tej dobe vysokú cenu a obdobné exempláre boli nájdene väčšinou iba v hroboch významných osôb. Na základe analýzy dokázali vedci určiť, že meď použitá pri tvorbe Ötziho čepele pochádzala z oblasti južného Toskánska, čo je pomerne zvláštne, keďže sa bežne ťažila aj v Alpách. Spôsob akým bola vyrobená tiež pomohol historikom objasniť a potvrdiť informácie o výrobe, ktoré mali z iných nálezísk.

Samotné telo sa stalo objektom nespočetného množstva výskumov medzinárodných tímov, pri ktorých boli použité tie najmodernejšie technológie. Vedci zistili, že v čase smrti meral približne 160 cm, vážil okolo 50 kíl a dožil sa 45 rokov, čo bol na danú dobu pomerne vysoký vek. Pre porovnanie, v čase nálezu vážil iba necelých 14 kíl. Obrovským šťastím sa pre vedcov stala skutočnosť, že po smrti telo veľmi rýchlo prikryl sneh, čo zabránilo jeho značnej degradácií. Na základe analýzy zubov sa dokázalo, že svoje detstvo prežil severne od Bolzana. Vedci preskúmali absolútne detaily, dokonca aj po 5300 rokoch dokázali určiť aké bolo posledné jedlo ktoré zjedol, alebo aj to, že približne deň pred smrťou sa zúčastnil súboja, ktorý mu spôsobil hlbokú ranu na ruke. Detailná analýza magnetickou rezonanciou odhalila aj príčinu jeho smrti a to zastrelenie šípom od chrbta na vzdialenosť približne 30 m, ktoré spôsobilo masívne krvácanie a následné zlyhanie srdca. Na základe týchto údajov a rozloženia nástrojov, ktoré sa našli pri jeho tele bolo jednoznačne dokázané, že bol zavraždený a čiastočne sa podarilo zrekonštruovať aj posledné chvíle jeho života.

Zaujímavé fakty vyplývajúce z výskumu jeho tela:
1. Krv
Ötziho krv sa považuje za najstaršiu krv, ktorá má kompletne zachované krvné bunky na svete. Jeho krvná skupina je 0 pozitív a analýza DNA ho zaraďuje do skupiny ľudí dnes žijúcich v oblasti Korziky a Sicílie.
2. Zdravie
Trpel artritídou, mal črevného parazita a v žalúdku baktérie, ktoré mu spôsobovali zažívacie problémy a silné bolesti hlavy. Vedci na základe analýzy nechtov dokázali, že za posledný polrok svojho života bol minimálne trikrát chorý. Mal pri sebe aj rastliny, ktoré pôsobia antisepticky a používal ich na hojenie rán.
3. Intolerancia na laktózu
Intolerancia na laktózu zjavne nie je iba problém dnešných ľudí, ale trápila aj tých, ktorí žili v praveku. Ötzi bol jeden z nich.
4. Tetovania
Na jeho tele sa našlo 61 tetovaní, ktoré podľa vedcov mohli slúžiť na liečbu zdravotných problémov, pričom ich najväčší počet mal v oblasti krížov a nôh.
5. Abnormality
Chýbali mu zuby múdrosti, ale najmä nemal dvanásty pár rebier.
6. Prvenstvo
Ötzi je najstaršia prírodou vytvorená múmia nájdená v Európe

Kliatba
Tak ako to je zvykom pri egyptských múmiách, aj pri Ötzim sa niektorí novinári chytili témy kliatby. Bolo to na základe smrti siedmych ľudí, ktorí sa podieľali na jeho nájdení a prvotnom skúmaní. Bol medzi nimi aj jeden z turistov Helmut Simon, ktorý Ötziho so svojou ženou v roku 1991 objavili a Konrád Spindler zodpovedný za prvotnú obhliadku tela. V skutočnosti sa na výskume, preprave a dokumentácií tejto múmie zúčastnilo niekoľko stoviek ľudí, tak je prirodzené, že pár z nich za tie roky aj umrelo. Jeden z prvých ľudí, ktorí Ötziho po 5300 rokoch videli priamo na mieste nálezu bol aj legendárny horolezec Reinhold Messner a ten stále žije.

Návšteva múzea
Dnes je v Bolzane mimoriadne teplo, ktoré sála všade navôkol nás. S kamarátmi prechádzame okolo katedrály zdobiacej toto krásne historické hlavné mesto provincie Južného Tirolska a rozmýšľame ako by sme sa v horúčave trochu schladili. Keďže všade platia prísne protipandemické opatrenia, nechceme sa motať po podnikoch a navyše je len 9 hodín ráno, čo by bolo na dobre vychladené pivo alebo Aperol trochu priskoro. V pláne máme vidieť čo najviac a tak začíname študovať turistickú mapu a rozmýšľať kade sa vyberieme. Ako mapu prechádzam a otočím na druhú stranu, tak si všimnem veľký nápis Ötzi – the Iceman a ihneď si spomeniem na reportáž, ktorú som pred niekoľkými rokmi videl v televízií. Týkala sa najstaršej prírodne zachovanej mužskej múmie nájdenej v ľadovci v Alpách. „V múzeu bude určite klimatizácia a v takomto rannom čase málo ľudíʺ, pomyslíme si. Navyše by bolo zaujímavé tohto „starého pánaʺ stretnúť, veď tak skvele zachovaná múmia sa bežne nevidí. Pokiaľ vôbec. Ako sa dozvedáme, tak Ötzi odpočíva v Südtirolskom múzeu archeológie, ktoré sa nachádza len kúsok od katedrály. Rýchlym krokom k nej naberieme smer, pričom obdivujeme historické centrum Bolzana. Celkom vtipný moment nastáva, keď vchádzam do zlého múzea, kde bola zhodou okolnosti výstava zameraná na pravek a na pútači pred múzeom vyobrazený pračlovek. V poslednej chvíli ma ale zastavujú kamaráti kričiaci cez ulicu, že idem zle. Múzeum, v ktorom sa nachádza expozícia venovaná Ötzimu, leží presne oproti. Preukazujeme sa potvrdením o očkovaní, platíme vstupné a milá sprievodkyňa nás usmerňuje kade máme ísť. Prvé poschodie nie je nejako veľmi zaujímavé, nie sú tam žiadne originálne expozície, ale veľké množstvo tabúľ s informáciami. Druhé poschodie je ale o niečom úplne inom. Nachádzame tu kompletnú zbierku artefaktov, ktoré boli pri múmií nájdené, rôzne rekonštrukcie, popisy a vysvetlivky. Za hrubým bezpečnostným sklom, v klimatizovanej miestnosti leží Ötzi. Dá sa ísť k nemu iba po jednom a pred malým okienkom, cez ktoré je vidieť dnu, leží menšia plošina, ktorá sa dvíha podľa potreby, aby dnu videli aj nižší ľudia alebo deti. Celá expozícia je bohatá a veľmi zaujímavá, jediné čo trochu sklame je, že sa na celom poschodí nesmie fotiť, na čo nás na každom kroku upozorňujú tabule. Tretie poschodie je zamerané na výskum a vedu, nájdete tu výsledky jednotlivých pokusov a objavov. Zaujímavý je najmä interaktívny „chirurgický stôl“, na ktorom dokážete pomocou pohybu rúk analyzovať jednotlivé časti a vrstvy Ötziho tela. Na konci expozície sa nachádza umelecko-vedecká rekonštrukcia Ötziho postavy, ktorá poskytuje návštevníkom predstavu o skutočnej podobe tohto pračloveka.

Čas sa kráti, celú výstavu sme prešli približne za hodinku. Pokiaľ sa človek poponáhľa tak sa to dá zvládnuť aj skôr. Nás však čaká ešte celé Bolzano a tak sa vyberáme smerom na lanovku, z ktorej uvidíme mesto z nadhľadu. Oplatí sa navštíviť Südtirolske múzeum archeológie? Oplatí, expozícia je moderná, zaujímavá a na vysokej úrovni. Nečakajte však program na celé dopoludnie. Berte to ako jednu zo zaujímavých zastávok, ktoré môžete v tomto peknom historickom meste vidieť.
PS: Pre viac fotiek z rôznych kútov sveta dávam do pozornosti svoj nový instagramový profil: