Nie som personalista, ale "pár" pohovorov som už absolvoval. Najprv prichádza tá nudná časť a to je prezeranie životopisov a vyberanie vhodných kanditátov, ktorí budú zavolaní na pohovor. Zadal som naše požiadavky do profesie a vyhodilo mi asi 120 životopisov. Hovorím si uaauu, ale čo už, musím to pomaly prejsť. Aspoň je z čoho vyberať :) Tak sa pustím do čítania..
No tu ma začínajú niektoré veci udivovať a čítanie sa stáva zaujímavé. Ako som spomínal, nie som personalista, preto nebudem tu nebudem písať ako má vyzerať životopis, najmä keď na profesii sa vypĺňa dotazník... Ale ide o obsahovú stránku životopisov.
Žasnem nad tým, akí sú niektorí uchádzači sebavedomí a už podľa životopisu vidieť, že sa cítia ako majstri sveta aj keď "nikde neboli a nič nevideli". Samozrejme treba mať sebavedomie a mať snahu sa predať, ale človek by mal sám seba odhadnúť na čo má a na čo nie. Nehovorím o tom, že absolvent strednej školy si napíše do všetkých možných kolóniek že "expert" (najmä keď ide o jazyky). Pojem expert v jazyku, podľa mňa môžu používať iba školení tlmočníci (ale to je môj názor). Potom taký človek príde na pohovor a zistíte, že nevie poriadne ani porozprávať v angličtine z čoho maturoval a aké sú jeho plány do budúcnosti (ak si pamätám zo strednej školy, tak takto nejako aj znela maturitná otázka), preto očakávam, že to čerstvý maturant vysype z rukáva.
Samozrejme ďalšou vecou, ktorá je pre mňa nepochopiteľná je, že vo veľmi veľa životopisoch je neuveriteľne veľa gramatických chýb. OK, každý sa mýlime a korekcia pravopisu a preklepov vo Worde je super vec :), ale v dokumente akým je životopis, podľa mňa chyba nemôže byť - žiadna. Však predsa to je dokument, z ktorým idem na "trh" a je to moja vizitka. Ja osobne, keď som si hľadal prácu, som si životopis skontroloval asi sto krát a dal som prečítať aj cudzím, len aby tam nebola chyba.
No potom také detaily, ktoré sú skôr na pousmiatie ako napr. Mám 21 rokov, vodičák skupiny B a najazdených 300 000 km :) kedy to asi stihol?
No a samostatnou kapitolou sú pohovory. To je najmä pre uchádzača určite najobávanejšia vec. Ja osobne som vždy hneď od prvej sekundy ako človek vstúpil ku mne do kancelárie vedel, či pôjde ďalej alebo to bude iba formálny pohovor. Neštudoval som žiadnu mimoverbálnu komunikáciu ani nič podobné, ale keď človek príde, pozdraví, sadne si, tak hneď viem na čom som. Mal som na pohovore ľudí, ktorí si žmolili prsty pod stolom a pozerali sa na strop a celý sa triasli. Mať trému je normálne, ale ... Sú aj takí, ktorí keď si sadnú, tak dobre že si na váš stôl nevyložia nohy... potom im položíte dve tri konkrétne otázky a zistia, že vlastne nemajú byť prečo takí "suveréni". Ja očakávam od človeka úprimnosť, zdravé sebavedomie a reálne sebahodnotenie (človek by mal byť najtvrdší voči sebe samému)...
Takže uchádzači o zamestanie akéhokoľvek vzdelania, veku a pod. dávajte si pozor čo píšete :)
PS: 90% ľudí ktorých som prijímal k sebe do tímu sa mi osvedčilo.
