V dnešnej hektickej dobe plnej stresov, napätia a nervozity sa pomaly ale iste vytráca skutočných duch a symbolika Vianoc.
Stačí keď sa prejdeme po hociktorom nákupnom centre a pozeráme sa ako ľudia nie s plnými, ale totálne preplnenými košíkmi a nákupnými taškami sa ženú z obchodu do obchodu a kupujú aj nemožné veci. V potravinách si porovnávame navzájom obsah nákupných vozíkov a keď nie je naložený kopcom, tak ani nejdeme k pokladni (veď predsa nemôžem nakúpiť len tak málo, keď ten vedľa má plný vozík - "a čo sme horší a nemáme na to?". Niektorí nakupujeme ako keby sme celý rok nejedli a chystali sa na vojnu a preto si robíme zásoby na pol roka dopredu. Tešíme sa na štedrovečernú večeru nie preto, že budeme môcť byť spolu so svojou rodinou, ale preto, ako sa napcháme rybou a šalátom a kým nepraskneme, budeme sa napchávať koláčmi.
Deti v škole si budú v januári rozprávať aké darčeky dostali, ten kto dostal najmenej alebo najlacnejšie bude trpieť, pretože na to jeho rodičia proste nemajú... a v kútiku duše bude závidieť ostatným deťom aké pekné a drahé darčeky dostali.
Každý chceme byť štedrý a pomáhať ostatným. Ale prečo to robíme len cez vianoce?
Pred každým, kto sa snaží tak ako najviac vie zachovať vo svojej rodine tie skutočné Vianoce, smekám klobúk a ďakujem.
Nemalo by to byť o tom, že keď dojeme štedrú večeru, položíme príbor a pomyslíme si: "No a už je po Vianociach..."
