Uhorské je jednou z tých dedín, v ktorej je cestovný ruch na bode stagnácie (až mrazu), ale s veľkým potenciálom rásť. Ubytovať vás domáci dokážu v chatkách pri vodnej nádrži, ktorá sa nachádza tesne za obcou. Rekreačný areál, ktorý bol za čias socialistickej minulosti využívaný viacerými turistickými oddielmi je dnes v úpadku. Keď však nechcete byť na jednu noc v Uhorskom (alebo „na Uhorskom“ ako hovoria domáci) bezdomovcom, je vhodné stihnúť prísť do obce ešte počas úradných hodín na obecnom úrade.
Atraktivita dediny spočíva hlavne v minimálnej možnosti stretnutia iného turistu a absolútnym pokojom. V dedine akoby sa zastavil čas. Hlavná cesta, ktorá vedie cez obec končí už v nasledujúcej dedine a tak nie je príliš rušná a auto tu prejde raz za čas. Pri prechádzke obcou môžete stretnúť rozmanitých a tak charakteristických ľudí pre túto zabudnutú dedinku. Pri miestnych potravinách posedávajú podnapití chlapi už o deviatej ráno a kontrolujú, kto a čo po ulici prejde. Nepovedia nič, iba ticho sedia a pijú svoje fľaškové pivo. Miestna krčma sa otvára až o jedenástej a dovtedy je niektorým dlhá doba, tak posedávajú pred potravinami. Majiteľka potravín má z toho radosť, aspoň má tržbu a ostatní obyvatelia si už tiež zvykli. Pýtal som sa jedného z týchto chlapov, aký je jeho obyčajný deň. „Ráno vstanem, počkám, kým otvoria hviezdičku (starý názov miestnych potravín – pozn. autora), dám si pivo s poldeci a idem spať. Potom idem na jedenástu do krčmy a večer domov,“ rozhovorí sa jeden z prítomných, keď mu prinášam borovičku. „Viete, niekedy som robil na družstve, ale dnes niet roboty.“
Ak sa vnoríte viac do hlbín obce, dostanete sa k miestnemu malebnému cintorínu. Dedinský cintorín sa nachádza hore na kopci nad dedinou pár metrov od miestneho evanjelického kostola, ktorý trčí ponad dedinské strechy už od hlavnej cesty ako posvätný patrón. Kostol je z osemnásteho storočia a dýcha históriu prispôsobenou evanjelickej cirkvi. Je mohutný, ale zároveň jednoduchý a dnes už veľmi riedko navštevovaný miestnymi babičkami. Hneď vedľa kostola sa nachádza cintorín, ktorý je v udržiavanom stave od čias zavedenia tzv. aktivačných prác. Toto miesto je úplne tiché a v letných mesiacoch je ideálne posadiť sa na priestrannú lúka a zabudnúť na čas. Tu ten čas plynie oveľa pomalšie a všetko tu je akési jednoduchšie. Za cintorínom je už vstup do okolitého lesa a zároveň nádherný výhľad na protiľahlé kopčeky, na ktorých miestny pastier pasie kravy. Kopce sú riedko posiate mohutnými listnatými stromami. V údolí tohto výhľadu leží jeden z koncov obce, kde sú ruiny bývalých kravínov po rozpadnutom JRD. Atmosféra, ktorá je tak vzdialená pre mestský uponáhľaný život a charakteristická pre tento novohradský región.
Z kostola nadol vedie cesta vydláždená betónovými kvádrami kde sa nachádza rozľahlý pozemok v strede s veľkou budovou fary, ktorá leží na malom návrší akoby v aleji oplotenej kamenným plotom. Fara s kostolom boli pravidelne rekonštruované a patria k dnešným pýcham obce. Po ceste ďalej sa dostanete cez miestny potôčik na cestu, ktorá vedie do ovocných sadov nad dedinou. Hneď pri vstup na prudkú lesnú cestu stojí vrak V3S-ky, ako spomienky na staré, pre Uhorské veľmi plodné roky, jednotného roľníckeho družstva. Táto hrboľatá lesná cesta vyúsťuje na kopce, ktoré domáci nazývajú Stráže. Je to jedna z lúk, kde sa zvyknú pásť kravy a tak je vŕšok v podstate udupaný s obhryzenou trávou. Z vrcholu kopca je opäť nádherný výhľad na okolie.
Cez Stráže sa dá prejsť do uhoršťianského rekreačného areálu s vodnou nádržou, ktorú všetci nazývajú jednoducho Rybník. Areál, ktorý vybudovali postupne od šesťdesiatych rokov minulého storočia až po prvé roky divokých deväťdesiatych rokov je v súčasnosti v úpadku. Ešte stále je tu cez leto viacero rekreujúcich sa ľudí, ale väčšinou ide o miestnych alebo obyvateľov okolitých obcí. Niekdajšia sláva turistického centra, ktoré využívali pre svojich zamestnancov okolité väčšie závody je dávno preč a už ani autocamping nefunguje tak ako voľakedy. O to čarovnejšie však toto miesto pôsobí. Niekdajšie usporadúvanie festivalov je minulosťou a ako nostalgiu tu zostala pravidelná piatková dedinská diskotéka, kedy sa tu zhromaždí mládež z celého okolia. Rybník stále využívajú miestny rybári, pre ktorých je menší počet turistov len pozitívom.
Jazero je vsadené do malebného údolia medzi dvoma kopcami, na jednom z ktorých začína veľký zmiešaný les. Okolité lesy sú známe hlavne pre hubárov, ktorí úrodnosť miestnych lesov dobre poznajú. Uhoršťania už vedia, kedy treba ísť do lesa a už o deviatej ráno môžete po niektoré dni stretnúť ľudí vracajúcich sa z lesa s plným košíkom hríbov. Významným pre miestne lesy je aj poľovnícky areál.
Na druhom konci dediny sa nachádzajú ešte rozpadliny starého Uhorštianského potočného mlynu, ktorý v obci fungoval od roku 1570 až do šesťdesiatych rokov minulého storočia, kedy začínalo upadať domáce pečenie chleba. Dnes je spustnutý a veľmi ťažko prístupný, celý obrastený okolitou vegetáciou.
Táto dedina je len jednou z mnohých v Novohradskom regióne, ktorá ešte stále spí a je ideálna na agroturistiku. Miestne lesy, jazero, ale hlavne rytmus obce je nastavený na oddych a rekreáciu od rýchleho sveta. Skúste si nájsť obec, ktorá nemá nič výnimočné a zároveň je tak magická...
