Slovensko je vidiecka krajina, môže a nemusí sa nám to páčiť. Chov ošípaných tu máme už od roku 1848 a domáci chov, ktorý je v zime zavŕšený domácou zabíjačkou, patrí ku koloritu vidieka. Potom tu ale máme nejaké pravidlá. Existuje takzvaný centrálny register hospodárskych zvierat (CEHZ) za ktorého správnosť a vedenie zodpovedá ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka už od roku 2004. To zverilo túto agendu štátnemu podniku Plemenárske služby. O správnosti a pravdivosti CEHZ by som mohol písať romány, hlavné je to, že tomuto registru už viac ako 5 rokov EÚ neverí. Ročne nás stojí na pokutách (za nesprávne, nedôveryhodné a neúplné evidencie) viac ako 5 mil. Eur a navyše je ročne dotovaný z rozpočtu MPRV SR vo výške viac ako 1,2 mil. Eur.
Vo svojej podstate sme doteraz poznali 2 druhy fariem evidovaných v CEHZ. Prvá je komerčná. Tu patria všetky komerčné farmy. Bez ohľadu na veľkosť. Je úplne jedno či farmár chová 1 alebo 50 000 prasiat, podmienky musí spĺňať rovnaké. Od dodržiavania legislatívnych požiadaviek, cez veterinárne kontroly až po nutnosti viesť všetky evidencie. Bežné podnikanie. Potom sme mali tzv. D farmy a to boli farmy domáce. Túto výnimku z evidencie svojho času vydupal prof. Bíreš a na tomto príklade pochopíme tragédiu čo jeho nástupca vykonal. D farmy nepodliehali bežnej kontrole, boli podriadené ohlasovacej povinnosti a úprimne, bol to jediný spôsob ako legálne kúpiť prasiatko, doma si ho vychovať a neskôr spracovať. Zároveň veterina nestratila informáciu o hustote zvierat v okrese/kraji. Túto zas potrebovala pri navrhovaní opatrení v prípade výskytu ochorenia alebo nákazy. Napríklad AMO - africký mor ošípaných.
Aby nedošlo k nedorozumeniu a aby som sa vyhol útokom, že si niečo vymýšľam, tu je predmetné usmernenie
Aby toho nebolo málo a aby nedošlo k nedorozumeniu, ústredný riaditeľ sa nám rozpísal. Medzi iným nezabudol spomenúť, že chovateľ musí komunikovať so správcom registra (Plemenárske služby SR, š.p.) výlučne elektronicky a medzi povinné prílohy ku žiadosti nesmie zabudnúť priložiť napríklad list vlastníctva, identifikáciu nehnuteľnosti v ktorej sa zviera chová, uhradiť 10 E správny poplatok a všetky dokumenty "farebne" naskenované poslať prostredníctvom e-slovensko na príslušnú RVPS a Plemenárske Služby SR.
Dôveryhodnosť samotnej CEHZ popíšem na jednom jedinom príklade. Na základe auditu EK ktorý úplne spochybnil vedenú evidenciu, jej správnosť, úplnosť a dôveryhodnosť (2019) sa štátny podnik prepol do režime, že neexistuje. V roku 2022 prikázal vtedajší minister vykonať inventarizáciu komerčných fariem a navyše, bez toho aby to štátnemu podniku povedal, vydal príkaz pre ústredného riaditeľa ŠVPS na vykonanie fyzickej kontroly existencie fariem ošípaných evidovaných v CEHZ. Výsledky? CEHZ vo svojej databáze potvrdila existenciu 2986 komerčných fariem s nenulovým stavom zvierat, ŠVPS potvrdila fyzickú existenciu 917 fariem s nenulovým stavom na území SR. V evidencii CEHZ sme našli aj prasatá rekordérov, ktoré podľa evidencie mali viac ako 18 rokov. Rozdiel 2000 fariem do dnes nebol vysvetlený. Kto za tento bordel zodpovedá? Konkrétni ľudia na ministerstve, konkrétni ľudia v štátom podniku. Po prevalení výsledkov sa muselo konať a ľudia, ktorí za túto tragédiu zodpovedali "boli odídení". Rýchlo a bez zbytočných tlačoviek. Kde sú dnes? Späť na svojich pôvodných miestach. Aké nečakané. Navyše si treba uvedomiť, že všetky "viazané dotácie" ktoré sa vyplácajú na hospodárske zvieratá a je jedno či ide o národné podpory alebo zdroje EÚ sa vyplácajú na základe evidencie CEHZ. Dôveryhodnejší je už aj náhodný tip ako vyplácanie na základe podkladov z tejto evidencie.
Nový ústredný riaditeľ ŠVPS o stave CEHZ vie. Viem to veľmi dobre, lebo CEHZ bola nekonečná téma pri uzatváraní auditov. Audity zas patrili do mojej zodpovednosti a ak tvrdím, že náprava databázy je nemožná a jediné riešenie bolo vyvinúť novú aplikáciu, ktorá by bola súčasťou nového informačného systému pre štátnu a regionálnu veterinárnu správu, tak to tvrdenie vychádza z detailnej analýzy stavu CEHZ. Možno zabudol na to, že v roku 2022 sme prišli na fakt, ktorý ma doviedol tesne pred infarkt a to napríklad to, že štát, ktorý ročne utratí viac ako 1,2 mil. Eur ani nie je vlastník dát a databáz. Potom existovala zmluva, ktorá zakazovala vyvíjať novú aplikáciu iným, ako stávajúcim poskytovateľom. A samozrejme iné perličky, ktoré dokážeme vymyslieť len my, na Slovensku. Vyriešili sme to, dali sme veci do právneho súladu a začala diskusia o vývoji nového systému.
Do tohto bordelu, zvaného CEHZ, namiesto toho aby ho postupne utlmoval a súčasne vyvíjal nový systém, zavedie náš nový ÚR ŠVPS povinnosť preregistrácie. Hlúpy a nepremyslený krok. Ak si niekto myslí, že domáci chovateľ, ktorý chová prasa pre vlastnú potrebu vyplní všetky žiadosti, pošle všetky prílohy, identifikuje chovný priestor, ktorý musí spĺňať všetky podmienky komerčného chovu, zaregistruje sa na e-slovensko, vymení si občiansky preukaz a bude tíško čakať na kontrolu chovu z miestne príslušnej RVPS, tak má menej rozumu ako ďateľ na betónovom stĺpe.
Viete čo sa stane? Všetky chovy zmiznú a všetky budú na čierno. Tajné. A viete čo sa ešte stane? Tisícky "D" fariem ostanú v systéme a pribudnú ďalšie tisícky nových komerčných fariem. Rozdiel v evidencii fariem (-2000) sa znásobí a jednoduchý bordel sa stane duplicitný. Komisia určite uverí, že už máme CEHZ v poriadku.
Inštitúcia, akou je ŠVPS, bola do nedávna najvyšším odborným garantom v oblasti chovu hospodárskych zvierat. Zabudol vôl, že teľaťom bol a skúsme sa zamyslieť, komu tento krok bude vyhovovať.
Veterinárom? Nie. Oni potrebujú iba informáciu či sa v danom okrese/kraji nachádzajú zvieratá vnímavé na nákazu. Je totiž rozdiel prijímať účinné opatrenia pre okresy, kde sa vnímavé zvieratá nenachádzajú a pre okresy s potvrdeným výskytom vnímavých zvierat. Po tomto salto mortale stratia aj túto informáciu a boj s nákazami bude neúčinný.
Ministerstvu? Nie. Ministerstvo rozdeľuje dotácie a to štátne, ministerskí úradníci a európske cez PPA. Obaja potrebujú dôveryhodné podklady. Nie len dnes, ale aj v budúcnosti, kedy budú oprávnenosť a správnosť vyplatenia dotácií vysvetľovať auditom. A je jedno či auditom národných autorít, alebo európskych. Navyše mediálne každý minister nezabudne prezentovať, že podporuje malých, zelených či modrých. Nikto však nikdy nezakázal domáce chovy. Vždy sa hľadalo riešenie aby boli všetci spokojní. Aj domáci chovateľ je totiž volič.
Domácemu chovateľovi? Nie. Domáci chovateľ nie je komerčný chov a nemá čo plniť podmienky kladené na chovy z produkcie ktorých sa produkty dostávajú na vnútorný trh. Domáci chovateľ má jednoducho oznámiť, hej štát kúpil som si prasiatko (od toho a toho), dochovám ho doma, potom si urobím zabíjačku a produkty použijem pre vlastnú potrebu.
Komerčnému chovateľovi? Nie. Naše komerčné chovy denne sledujú zóny nákazy. Robia možné nemožné aby predišli zavlečeniu choroby do komerčného chovu. Ak dnes majú informáciu o tom, že niekto v dedine chová čo i len jedno jediné prasa, dokážu prijať opatrenia. Ak to však vedieť nebudú, riskujú úplne všetko. Len napríklad AMO nemá vakcínu ani žiadnu liečbu ktorá by zaberala. Po prenesení nákazy sa celý chov utráca. Videl niekto utratiť 20 000 zvierat? Ja áno. Utrácajú sa ciciaky, rodiace matky. Všetko.
Tak komu to vlastne vyhovuje?
Možno sa treba vrátiť trošku do minulosti, kedy rozdelenie zdrojov národných dotácií vznikalo priamo na ministerstve. NKÚ to spochybnilo v roku 2022 a odvtedy sa tento systém ukončil. To v skutočnosti znamenalo, že niekto (väčšinou minister v dobrej viere) schválil vyplatenie dotácií pre chovateľov povedzme ošípaných. Vždy z rozpočtu SR. Zadal úlohu a stroj sa rozbehol. Volajme ho "niekto" aby sme neboli osobní. Tento niekto metodicky riadi CEHZ. Vykonáva kontroly a je zodpovedný za to, že všetko je "lege artis" . Potom tento niekto napíše do CEHZ a vyžiada si podklady ku výpočtu dotácie. Mimochodom sám zadá filtračné podmienky, tzv. oprávnenosť. CEHZ vygeneruje nejakú zostavu. Povedzme 2986 komerčných fariem so stavom zvierat viac ako 0. Niekto pripraví podklady na podpis pre ministra. Minister je štatutár a každé rozhodnutie musí podpísať. V podkladoch bude minimálne 20 strán textu o tom, ako sa "objektívne" vybrali farmy, výlučne na základe evidencie v CEHZ a určite nebude chýbať ďalších 20 strán excelovskej tabuľky - výpisu z CEHZ. Vyplatí sa dotácia. V celej výške alokácie. Pre 2986 podporených subjektov. A tu začína rozprávka. Z 2986 subjektov evidovaných v CEHZ skutočne existuje 917. Viac dodávať netreba, nechám to na predstavivosti čitateľa.
Domáce chovy prestanú oficiálne existovať. Nikto neprinúti občana SR, ktorý nie je podnikateľ a chová zvieratá výlučne pre vlastnú potrebu, aby plnil povinnosti uložené komerčným chovom. Nikto nebude mať informáciu kde sú zvieratá. Asi to už veterina nepotrebuje pri analýzach rizika a ani pri príprave a ukladaní opatrení smerujúcich k zastaveniu šírenia ochorení. Jediný kto je v skutočnosti spokojný je ten neidentifikovateľný "niekto". Smutné na čo sa prepožičal vraj najvyšší odborný garant. Čo je ale smutnejšie je fakt, že sme sa z minulosti nedokázali poučiť. Namiesto toho, aby sme chyby neopakovali, vraciame sa ku nim a doťahujeme ich do dokonalosti. Účet bude brutálny.
