Zaznamenal som už 3 pokus o zdôvodnenie zvýšenia cien pečiva. Najskôr to bola nepríčetná politika štátu v rôznych sociálnych a daňovo odvodových zmenách, čo sa mala prejaviť na cene pečiva. Tento fakt je pravda, príplatky za prácu v noci a rôzne krkolomné Dankoviny sa skutočne prejavia na cene každého výrobku, nie len pečiva. Zaujímavé je však, že k výraznej zmene cien pekárenských výrobkov nedošlo. Možno sa naplno ešte dopad neprejavil, alebo jednoducho sa najväčší hráči na trhu s pečivom rozhodli, že SNS podržia aj za cenu nejakej straty. Druhý zaujímavý pokus bol po žatve. Zožali sme 2 mil. ton obilia, potrebujeme 1 mil ton obilia na 100% sebestačnosť ale napriek tomu, že to zdravý rozum nedovolí prijať, opäť pekársky stav vyhlásil, že cena musí ísť hore. Lebo žatva. Včera som v skutočnosti skoro onemel. Obchod vydal analýzu, že 40% z celého odpadu domácností tvorí pekárenský sortiment a namiesto skutočnej analýzy v čom je problém, som sa dozvedel, ako bežný divák, že si nevážim pekárenské výrobky a preto, že vraj sú lacné, tak sa s nimi plytvá a vyhadzujú sa do koša.
Skúsim dnes vysvetliť, kde je pes skutočne zakopaný
Skutočný odpad vzniká u obchodníkov. Nie je to tak dávno, čo bolo povolené "darovať" pečivo nevhodné na ľudský konzum (obschnuté, tvrdé, polámané, poškodené) pre drobnochov či poľovníkov. Využívali to všetky obchody. Potom prišli múdri ľudia z ministerstva pôdohospodárstva s geniálnou myšlienkou, že sa to musí zakázať. Lebo to nie je odpad, ale krmivo. No a ak chce niekto manipulovať s krmivom, musí sa zaregistrovať ako výrobca krmiva a splniť všetky zákonné podmienky pre výrobu krmiva. Iste. Žiaden obchod na Slovensku nebol projektovaný ako výrobňa, takže nikto nemohol splniť podmienky, tak pečivo jednoducho putuje do odpadu. Také naše, Slovenské. Zadarmo nie, tak si vyrobíme X ďalších problémov. Ak totiž pečivo skončí v komunálnom odpade, vyvezie sa na skládku. O tom aké Eldorádo (aby pochopili aj členovia SNS) tam vznikne pre všetky hlodavce, zver a vtáctvo, o tom je škoda diskutovať. Potom sa čudujeme, že máme extrémne premnožené hlodavce, ktorým sa lineárne zvyšuje populácia priamo úmerne dostatku potravy. Potrebujeme zvýšiť deratizáciu, ktorá skutočne nie je zadarmo a ak je účinná, ostávajú nám viditeľne uhynuté potkany. Nevadí. Počítajte so mnou. Ak vznikne tona pekárenského odpadu a túto by obchod "daroval" na skŕmenie, ostal by náklad vo výške ceny pečiva. Len pre príklad, nech je to 200 Eur. Tým by to skončilo. My nie. Pripočítame 100 za odvoz a uskladnenie odpadu, to už máme 300 a do toho si skládka napočíta 100 za deratizáciu, sme na 400. Celé to nakoniec zaplatí zákazník, nemá kto iný. Aj toto je zásadný dôvod, prečo sú u nás ceny potravín tak vysoko. Nepríčetné zákony len preto, aby zakladali množstvo povinností, úplne zbytočných, ktoré obsahujú aj štátom vyvolané nutné náklady.
Odpad v domácnosti vzniká z 2 zásadných dôvodov. Prvý je ten, že nikto nedokáže predpovedať skutočnú spotrebu domácnosti. Sú dni, kedy domácnosť skonzumuje celý chlieb, sú dni, kedy sa ho nikto nedotkne. Ale ani jedna "gazdinka" nebude bez pečiva. Preto sa nakupuje podľa "priemernej" , či skôr odhadovanej spotreby domácnosti. Druhý a podstatne zásadnejší problém je skutočná kvalita a trvanlivosť pečiva. Rožky, ktoré bežne kupujete cez deň boli vyrobené noc pred tým, detto chlieb. Inak by to logisticky pekárne nezvládli zásobovať. Hovorím o majorite obchodu, nie o domácich a malých pekárňach. Pečivo dnes vydrží max 24 hodín a aj to v ideálnych podmienkach. Bežné pečivo môžete uskladniť ako len chcete, na druhý deň od kúpy (3 deň od výroby) je obschunté, tvrdé a nepoužiteľné. Maximálne na strúhanku, alebo pre drobnú hydinu. Toto je zásadný dôvod, prečo vzniká v domácnosti potravinový odpad a prečo 40% celého objemu tvorí pekárenský sortiment.
V našej domácnosti som vykonal jeden pokus. Začali sme si piecť pečivo sami. Rožky aj chlieb. Je to pracné, ale chcel som vedieť aký ma vzťah skutočná trvanlivosť pekárenského sortimentu na tvorbu odpadu.
Pečivo po upečení necháme riadne na mriežke vyhladnúť a skladujeme zabalené v bavlnenej utierke, rožky v bavlnenom vrecku. Nesmie to byť sáčok, kde pečivo nedokáže dýchať. Chlieb je mäkký a jedlý a bez známok zmien 4 dni od upečenia, rožky 3 dni. Ak sa chlieb nemíňa 2 deň od upečenia, jednoducho nezamiesime na nový. Odpad sme znížili o 80% a "vyhodíme" alebo skŕmime iba to, čo sa poškodí, alebo deťom spadne.
V žiadnom prípade nemôžem súhlasiť, že si nevážime pečivo, len pre jeho vraj nízku cenu. Vôbec si nemyslím, že je nízka a v žiadnom prípade sa nestotožňujem s tým, že vyššia cena zníži odpad. Naopak. Odpad ostane ten istý, dôvody som popísal vyššie, len to bude ľudí stáť viac.
Naše pečivo neobsahuje okrem múky, soli, tuku, vody, kvásku a medu, či cukru žiaden stabilizátor, žiadne predlžovanie trvanlivosti aj napriek tomu vydrží podstatne viac ako to priemyselné. Dôvod? Zloženie. Poctivá receptúra. Iste, je drahší, vyrába sa v malom a vyžaduje okrem surovín aj našu vlastnú prácu a energie.
Jediná cesta, ako skutočne znížiť odpad je zvýšiť kvalitu a trvanlivosť pekárenských výrobkov cez poctivé receptúry. Toto samo o sebe bude znamenať zvýšenie ceny pečiva. ale šetrenie na odpade prinesie vyšší konečný ekonomický efekt pre spotrebiteľa.
Volám sa Martin Ondráš a som spoluautorom programu a gestor pre pôdohospodárstvo a potravinárstvo koalície PS/Spolu. Vo voľbách 29.2.2020 kandidujem pod číslom 50 a som presvedčený, že naše pôdohospodárstvo a potravinárstvo môžeme riadiť a rozvíjať tak, aby sme opätovne začali jesť kvalitné potraviny, aby náš vidiek opäť začal žiť a nie prežívať a aby sme vrátili postavenie ľudí, čo skutočne pestujú, chovajú a vyrábajú na ekonomickú ale aj spoločenskú úroveň, kde si to postavenie právom zaslúžia.
