Ak si odmyslím oprávnené emócie obyvateľov Kolárova, ktorí sa obávajú o zásadný zásah do svojho životného štandardu, pozrime sa na problém s nadhľadom.
Žitný ostrov je najväčšia zásobáreň pitnej vody na Slovensku
To je fakt a nie výmysel. Žitný ostrov zásobuje pitnou vodou obyvateľov, pričom čerpá zdroje z Kalinkova a Šamorína. Blízko týchto zdrojov vody sú ešte dva ďalšie – Jelka a Gabčíkovo. Z tých čerpá vodu vodárenská spoločnosť, ktorú potom pije 840-tisíc ľudí Okrem toho existujú jeho časti. definované ako chránené krajinné územie, vodohospodárska oblasť. Nachádza sa tu ohromné množstvo krásnych zákutí s nutnosťou ich dôslednej ochrany. Viete si predstaviť, že naša pitná voda nebude pitná? No ja nie. Ak ste mali možnosť navštíviť krajiny ako Egypt, pochopíte aké máme šťastie. To, čo berieme ako samozrejmosť, úplne tak byť nemusí a v okolitom svete ani nie je. Pre niekoho má voda cenu zlata a niekto si ju jednoducho neváži.
O pomyselných biblických 7 ranách pre Žitný ostrov som písal samostatný článok 21.1.2019 (https://martinondras.blog.sme.sk/c/500385/otravena-voda-zitneho-ostrova-pijeme-ju-vsetci.html) a je to skutočne smutné čítanie.
Kauza Palárikovo
10.6.2019 som sa zaoberal úvahou, prečo museli obyvatelia Palárikova vytiahnuť až do štrajku do Bratislavy. Smutné je to, že išlo o to isté ako v Kolárove. Prezentoval sa podnikateľský zámer a mala sa stavať ďalšia veľkovýkrmňa ošípaných. Všetci obyvatelia boli proti, všetky úrady pre zmenu za. Možno som skutočne mimozemšťan, ale napísať, že realizácia projektu bude mať na obyvateľstvo žiaden negatívny a naopak pozitívny vplyv a rozplývať sa nad potenciálom zamestnať 50 nových zamestnancov je skutočne na vážne zamyslenie sa. Celý článok je možné prečítať tu (https://martinondras.blog.sme.sk/c/510655/kauza-palarikovo-alebo-ako-sa-klame-v-priamom-prenose.html)
Naše zákony sú z roku 1960 a sú len pravidelne oprášené a tvária sa ako aktuálne. Ak by také boli, dávno by sme nemuseli riešiť takéto problémy. V celej svojej štúdii sa všetky štátne orgány odvolávajú jeden na druhý. Životné prostredie rozhodlo tak ako rozhodlo, nie preto, že by posúdilo čo treba, ale preto, lebo všetci účastníci tohto "zájazdu" sa vyjadrili súhlasne. Čiže vina je kolektívna a nikdy nebude jasné, kto za čo zodpovedá. Riešenie? Štrajk. Skutočne smutné v 21 storočí.
Kolárovo
Pozorne som si vypočul celú prezentáciu o možných dopadoch na životné prostredie. Zažil som malé deja vu ako pri Palárikove. Záver : Všetko v poriadku, žiadne riziká, žiaden zápach. V podstate bola hodinová prezentácia o tom, že sa výstavbou novej veľkofarmy vlastne pre obyvateľov Kolárova nič nezmení. Keď sa ale prezentovali predpokladané hodnoty koncentrácie čpavku v ovzduší, spozornel som. Prednášajúci sa stále odvolával na Vyhlášku č. 326/2002 Ministerstva zdravotníctva SR zo 16. mája 2002, ktorou sa ustanovujú najvyššie prípustné hodnoty zdraviu škodlivých faktorov vo vnútornom ovzduší bytových budov a nebytových budov určených na dlhodobý pobyt. Fantastické. Ani jedna "predpokladaná" koncentrácia čpavku neprekročila hornú hranicu 200 μg.m-3 za 24 hodín. Úžasný dôvod na oslavu? Nie. Ak by totiž táto hranica bola prekročená, už by došlo k priamemu ohrozeniu života a zdravia a to zrejme nikto neriskne. Na čo ale prezentujúci zabudol bola skutočnosť, že v praxi sa však používa aj individuálne tzv. senzorické hodnotenie ovzdušia, ktoré určujú mieru záťaže ovzdušia na človeka a tam sú tie hodnoty koncentrácií a jednotlivých prahov vnímania úplne iné
0,6 až 2,0 - Ovzdušie neobťažujúce
2,0 až 2,3 - Výpary amoniaku citeľné, ovzdušie obťažujúce
4,0 až 4,8 - Výpary amoniaku veľmi citeľné, Ovzdušie obťažujúce, až nepríjemné
13,0 až 49,0 - Výpary amoniaku veľmi citeľné, Ovzdušie výrazne obťažujúce, po krátkom čase výrazné dráždenie sliznice
Podľa prezentovaných výsledkov sa hodnoty pohybovali od 20 - 100 v závislosti od vzdialenosti od potenciálnej farmy. Musím uznať, že prezentujúci musí mať skutočne silný žalúdok ak dokáže širokej verejnosti tvrdiť, že žiaden zápach nebude.
Tu je ale na mieste jednoznačne povedať, že Slovensko potrebuje zvýšiť chov ošípaných, ak v tejto komodite chce byť sebestačné. Tiež je na mieste povedať, že podnikateľ, ktorý svoj zámer prezentoval dodržal všetky aktuálne platné pravidlá a zákony SR. Presne tu je ale tiež jasne vidno, ako sa hlúpo dokážeme správať k vlastnej krajine a ku vlastným obyvateľom.
Všetky zákonné požiadavky sa nastavujú na úrovni jednotlivých ministerstiev. Potom nasleduje správna farmárska prax. Pokračuje potravinové právo a až po splnení všetkých požiadaviek, je možné prevádzkovať akýkoľvek agropotravinársky podnik. Lenže my o ochrane vody, pôdy, ovzdušia len roky rozprávame. Bez akejkoľvek škrupule zákonne povolíme na najväčšej zásobarni pitnej vody na Slovensku stavať mega projekty s normálnym až vysokým enviro rizikom. Bez mihnutia okom prechádzame nadmerné aplikácie do pôdy. Usmejeme sa nad zásadným znečistením spodnej a povrchovej vody. To, že na Žitnom ostrove už neexistuje studňa s nezávodnou a pitnou vodou zrejme nikomu nevadí.
Ministerstvá sa musia skutočne rýchlo zobudiť
Úloha exekutívneho riadenia štátu totiž spočíva práve v tom, že sa zákonmi a jasnými pravidlami nastavujú mantinely pre jednotlivé rezorty. Iba skutočný neandrtálec si neuvedomuje, že enviro záťaže sa dajú vyriešiť len tak, že sa odstránia staré a jestvujúce a zásadne sa zároveň obmedzia možnosti vzniku nových. Iná cesta jednoducho nie je. Ak chceme mať viac Slovenského bravčového, musíme podporiť aj veľkochovy a ich vznik, ale zásadne iba na takom území, kde nebudú predstavovať obrovské riziko ďalšej a ďalšej škody. Toto jednoducho nesmie byť hodené na krk samosprávy a nech sa s tým nejak vysporiada. Ak by totiž niekto tú ochranu životného prostredia myslel vážne, dávno by boli v NR SR návrhy zákonov, ktoré by takúto nezmyselnú úvahu ani len nepripúšťali.
Uvedomuje si vôbec niekto, že je skutočne 21 storočie ?
Ak by sme takéto zákony mali, nebola by žiadna verejná prezentácia v Kolárove. Nebola by nespokojnosť občanov, neboli by vybičované emócie. Nepočuli by sme plamenné prejavy, neorganizovali by sa štrajky. To skutočne sa v tejto krajine vytiahne zdravý sedliacky rozum až vtedy keď stoja ľudia pred nejakým ministerstvom s transparentami? Ak áno, je to skutočne horšie ako v najhoršom sne....
