Slovenská potravina ako liek na všetko, hlavne cielený útok na pocit spotrebiteľa/voliča
Skutočná pravda je však iná. Slovenská potravina nie je kvalitnejšia, nie je bezpečnejšia ani neposkytuje žiadne pridané výživové hodnoty ako kdekoľvek inde vyprodukovaná potravina (pri zachovaní rovnakých podmienok bezpečnej a legálnej výroby potravín) Tvrdiť, že je zdravšia je klamstvo a nezmysel. Tvrdiť že je kvalitnejšia je viac želanie ako preukázateľný fakt.
Skutočné výhody produkcie slovenskej potraviny spočívajú niekde úplne inde. Štát je povinný plniť úlohy tvorcu stratégie pre udržateľné obhospodarovanie pôdneho fondu, je povinný plniť úlohy strategického rozhodovania o krajino-tvorných opatreniach a hlavne je povinný zabezpečiť bezpečnú výživu obyvateľstva. Ak sa pozrieme na vývoj trhu s potravinami, musíme smutne konštatovať, že štát už roky nerozumie čo má robiť a ako to má robiť.
Dnes sa nebudem venovať dôležitým krajino-tvorným úlohám štátu ani dnes nebudem komentovať 50 rokov staré výrobné praxe, ktoré pôdu devastujú a nezahŕňajú v sebe historické poznatky ani vedecký potenciál, ktorý na Slovensku máme, dnes sa zameriam na vysvetlenie skutočnej potreby výroby slovenských potravín.
Najzákladnejšie klamstvo spočíva v detaile. Vždy sa na konci dozvieme, že nedokážeme produkovať potraviny, lebo dotácie. Sú nízke, sú nedostatočné. Lož. EÚ nikdy nedeklarovala, že každá krajina dostane rovnaké platby podľa počtu hektárov. Ani by to nebolo správne, nakoľko dotácia má dorovnávať nepriaznivejšie prírodné podmienky alebo vyššie náklady spojené so mzdami alebo nájmom pôdy a hlavne vyššia dotácia musí ísť na podporu ekologického druhu obrábania pôdy z dôvodu ochrany pôdneho fondu a klímy. Zároveň je potrebné povedať, že nové členské krajiny ako kompenzáciu za nižšie platby dostávajú viac peňazí v rámci programu rozvoja vidieka. Keď zoberieme do úvahy obidva piliere, tak Slovensko je na priemere EÚ, ale ak by sme celý objem prostriedkov porovnávali na skutočný počet poľnohospodárov, tak je Slovensko vysoko nad priemerom EÚ. Takže tu problém nebude.
Výroba lokálnych potravín plní aj sociálnu funkciu, lebo generuje pracovné miesta na vidieku a dokáže zamestnávať všetky skupiny obyvateľov. Mladých, starších, so základným, stredoškolským ale aj vysokoškolským vzdelaním. Nepredstavuje úzku špecializáciu zamestnanosti a dokáže ľahko a bez zásadných zmien v zamestnanosti meniť výrobu. Toto do dnešného dňa štát nepochopil. V čase, kedy sa centralizuje zameranie ekonomiky na automobilový priemysel, nešlo do podpory sociálnej funkcie potravinárstva a životaschopného vidieka ani cent. Roky sa neúspešne ministri snažia oživiť nefunkčné megalomanské projekty socialistického centralizovaného spracovania a výroby potravín. Zbytočne a neúčinne. Životaschopný vidiek nám totiž udrží ludí na vidieku, nebudú cestovať do väčších miest, nebude treba investovať do riešenia preplnenosti dopravy, znížime emisie, uvolní sa tlak na nájomné bývanie a takto by sa dalo písať hodiny a dni. Nepríčetná a nezodpovedná politka štátu však toto roky úmyselne prehliada.
To, že štát je tu aj na to aby zabezpečil výživu obyvateľstva sa zjavne zabudlo. Dnes to viac menej zabezpečuje voľný trh, ktorý je naviac deformovaný rôznymi nezmyselnými a často proti Ústavnými zákonmi. Zloženie potravín, ktoré sa dostanú na náš vnútorný trh, určujú komoditné vyhlášky MPaRV (G.Matečná/SNS) a mali by odrážať želateľný vývoj a poznatky vedy v oblasti výživy obyvateľstva. Nie obchodníci, nie výrobcovia , nie distribútori a dokonca ani EÚ nie je zodpovedná za znenie komoditných vyhlášok SR. Je to výlučne náš štát a naše ministerstvo pôdohospodárstva. Dnes je skutočnosť taká, že rôzne "lobby" skupiny si dokážu zmeniť komoditné vyhlášky podľa svojej potreby. Ako príklad uvediem použitie mechanicky separovaného mäsa (MSP) ktoré bolo v istých druhoch mäs. výrobkov u nás zakázané a dalo sa ľahko preukázať laboratórnym meraním podielu vápnika (Ca) vo výrobku, kde sme mali ešte z čias socializmu limit 300mg Ca/kg výrobku. Ak sa nameralo viac, išlo o ľahko preukázateľné falšovanie potravín, nakoľko si niekto úmyselne zamenil mäso a MSM. Dnes je limit z komoditnej vyhlášky odstránený, použitie MSM je povolené a len je doplnená povinnosť o tom informovať spotrebiteľa v zložení výrobku. Ruku na srdce, kto z nás skúma detailne zloženie výrobku a čo mu povie skratka MSM alebo báder? Absolútne nič.
Takže ak Vám opäť niekto bude tvrdiť, že potraviny sú nekvalitné, lebo sú sladené sirupom a nie cukrom, tak sa ho opýtajte, kto použitie sirupu povolil v komoditnej vyhláške. Z môjho pohľadu sú všetky extrémne prisladzované potraviny nezdravé a je úplne jedno, či sú sladené sirupom, alebo cukrom. Vedeli by Vám o skutočných účinkoch rozprávať zubári aj detskí lekári, čo riešia obezitu našich detí.
Ak Vám opäť niekto bude plamenne vysvetľovať, že tu niekto vozí odpad a tovary druhej triedy, opýtajte sa prosím, či tie "druhotriedne" potraviny spĺňajú naše komoditné vyhlášky a ak áno tak prečo? Potom pochopíte, prečo nie je možné na základe bombastických výrokov politikov v skutočnosti nič odstíhať ani potrestať. Jedna vec je totiž blabotať pred kamerami a útočiť na vnímanie spotrebiteľa, že ho niekto klame a podvádza a druhá je zákonne preukázať porušenie zákona, čiže komoditnej vyhlášky. Ak totiž chcete trestať, musíte preukázať porušenie zákona a to sa dá viac menej jedine cez laboratorne skúmanie, ktoré ale v zásade skonštatuje, či zloženie výrobku JE alebo NIE JE v súlade s potravinovým právom SR. No a ak je :-( nie je čo trestať. A toto je skutočný dôvod, prečo do dnešného dňa nebol ani jeden výrobok a výrobca z celého cirkusu "Dvojakej" kvality potrestaný.
Obchodné saldo export/import potravín nám roky rastie. Samozrejme negatívne. Nie je sa čo čudovať. Roky nesprávne riadený rezort pôdohospodárstva dokázal znížiť sebestačnosť vo výrobe potravín na historicky najnižšie čísla. Dnes sme na úrovni 30% a saldo bude ročne okolo -2 mld Eur. Sme krajina, ktorá je závislá na dovoze potravín, inak by sme hladovali. Pri pôdnom fonde ktorý máme, pri dotáciách ktoré sa "strácajú" a pri skutočných možnostiach našich regiónov dostať štát na takúto úroveň závislosti na dovoze potravín je trestuhodné ak nie vlastizrada. Ak je to nevedomosť a nepríčetnosť riadenia rezortu, je to smutné ale dá sa to napraviť. Problém však nastáva ak je to cielená činnosť. Tu si dovolím malú súkromnú úvahu, že o nevedomosť nejde. Tie miliardy Eur ktoré sa cez toto ministerstvo niekde rozplynú niekde predsa skončia. A tým je cieľ naplnený a nie je nutné skutočne nič produkovať. Iba v našom absurdistane dokáže ministerstvo dotovať asfaltové parkoviská, či letiská.
Treba si uvedomiť, že tie 2 mld obchodného salda sa dostanú do obehovej ekonomiky štátu z ktorého potraviny dovážame. Takže ak všetci kričíme na Poliakov a spochybňujeme ich kvalitu prečo aj napriek tomu ročne do ich vnútornej ekonomiky nalejeme viac ako 1 mld Eur? Presne tieto isté 2 miliardy ktoré nám nezabezpečili vyššie mzdy v pôdohospodárstve, vyššie investície, lepšie technológie. A to nie sú jednorázové čísla. Ako nám rastie populácia, ako nám rastie mzda, tak nám rastie spotreba. Ak nám rastie spotreba a klesá alebo stagnuje výroba, budeme zvyšovať závislosť štátu a zároveň navyšovať negatívnu bilanciu v obchodnom salde, čím len viac a viac podporíme vnútorné obehové ekonomiky tých štátov, odkiaľ potraviny dovážame.
Takže ak Vám niekto bude opäť tvrdiť, že nemecký, poľský alebo aj český výrobca potravín ponúka lepšie mzdy, má lepšie technológie tak určite áno, má a zaplatili sme mu ich my, spotrebitelia, lebo náš štát nedokáže roky príčetne pochopiť, že vyrábať lokálne potraviny je nie len otázka hrdosti a klamlivého pocitu kvalitnejších potravín, ale aj zodpovedné využívanie rozsiahleho a kvalitného pôdneho fondu a diverzifikácia rizika rozkývania výsledkov národného hospodárstva. Že pôdohospodárstvo tu nie je lacná trafika pre pár vyvolených, ale je to jeden z najväčších rezortov, ktorého rozhodovanie sa dotýka každého a vytvára priestor pre zlepšenie celkovej životnej úrovne obyvateľstva.
Toto ministerstvo roky nechápe, že zloženie potravín musí reflektovať vedecké poznatky a my predsa nemôžeme strčiť hlavu do piesku pred zmenami, ktoré vo výžive obyvateľstva musíme urobiť. Okrem toho, že budeme mať relatívne zdravšiu populáciu, znížime tlak na zdravotníctvo, znížime tlak na plytvanie s potravinami a dokážeme príčetne postupne nalievať do obehovej ekonomiky SR celý objem obchodného salda. Ak sa dotácie, ktorý je skutočne dostatok príčetne použijú, ak sa nerozkradne úplne všetko a ak toto ministerstvo začne robiť to, na čo bolo v skutočnosti zriadené, máme vysokú šancu tento, roky neriešený problém, vyriešiť.
Chce to ale vidieť, kde problém skutočne je a nie kde nám ho roky niekto snaží palcom ukázať. Tam totiž skutočne nie je. Takže odpoveď na otázku v nadpise. Áno budú, ale určite nie pri stávajúcom riadení rezortu a štátu.
