Potravinové právo je tu na to, aby si ktokoľvek mohol kdekoľvek kúpiť verejne dostupnú potravinu bez obáv. Iste, je to zložité a treba dodržiavať určité pravidlá, ale dá sa to.
Je skutočne zvláštne, že neustále počúvam o tom, že máme zlé zákony, že máme zlú úradnú kontrolu a že vlastne sa nič nedá, lebo lebo lebo lebo
Pokiaľ si vyrábate potravinu pre vlastnú spotrebu, nie je na svete nikto, kto by mal právo Vám do toho rozprávať. Pokiaľ však chcete vyrobenú potravinu predávať niekomu ďalšiemu, tu už nastupujú pravidlá bezpečnosti potravín a celý zoznam § potravinového práva. Prečo sa čudujeme? Akonáhle môžete svojou činnosťou, aj keď nevedome, ohroziť niekoho ďalšieho, musí existovať účinný model ochrany.
Dobrý príklad je vodičské oprávnenie. Chcete jazdiť autom? Nuž musíte mať vodičský preukaz. Aby ste ho získali, musíte sa učiť, musíte sa naučiť jazdiť, musíte spraviť testy, záverečnú skúšku a potom celý život, bez diskusie, dodržiavať pravidlá cestnej premávky. Nad týmto sa nikto nezamyslí, nikto to nespochybňuje a nikto sa nesťažuje. A prečo to celé? Lebo sekundou ako sadnete do auta môžete ohroziť nie len seba, ale aj všetkých okolo seba. Presne ako pri výrobe potravín. Navyše, urobíte priestupok, zaplatíte. Urobíte ich viac, dojazdili ste.
Druhý zásadný problém je to, že sa ako spotrebitelia nevenujeme dostatočne tomu, čo nakupujeme. Žijeme rýchly život, na nič nemáme čas. Jedlo berieme ako nutnosť dňa. Skúsili ste sa niekedy zamyslieť nad tým, čo skutočne kupujete? Prečo práve toto? Nie, nie je na to čas.
Pandémia, ale aj vojnový konflikt na Ukrajine nám odhalili slabé miesta. Zrazu sa čudujeme, že sa vyváža obilie. Vždy sa vyvážalo, inak by nám zhnilo na skladoch. Zrazu politické špičky kričia, že nie je dostatok oleja. A kto rozkradol fabriky? Kto zničil bezhlavou privatizáciou potravinovú veľmoc? Nuž veľmi ťažko bude naprávať to, čo sa tu 20 rokov dialo, ale postupne, krok po kroku sa dokážeme postaviť.
Na to aby sa na Slovensku oživila výroba kvalitných a bezpečných potravín je potrebné niekoľko zásadných krokov:
Podporiť talenty a dovoliť im vyrásť
Potravinové právo je skutočne zložité. Na druhej strane je potrebné povedať, že ohrozenie môže byť fatálne. Ak si niekto pomýli pečiarku poľnú s muchotrávkou tigrovanou a tento omyl sa nám dostane na vnútorný trh, je zle. Ak je pravidlo, že vo výrobe musia byť umývateľné a dezinfikovateľné steny je to práve preto, aby sme vo výrobku nenašli kus omietky a aby sme predišli krížovej kontaminácii. Slovenská republika urobila v roku 2011 niečo, čo sa máloktorej krajine podarilo. Vytvorila "Nariadením vlády" zoznam ústupkov pre malé prevádzkárne. Konkrétne ide o nariadenie vlády 359 a 360 z roku 2011. Takže legislatívny rámec na to, aby sme dovolili začať tu máme. Problém je však v nízkom povedomí začínajúcich farmárov a gazdov, ktorí by chceli svoju prvovýrobu spracovávať. Musíme sa inšpirovať modelom vydávania vodičských preukazov. Každý, kto chce vyrábať potravinu by mal absolvovať výuku, istý druh testu a po získaní oprávnenia by sa mal orgán dozoru stať mentorom a partnerom pre jeho rozlet. Tu nastupujú stavovské organizácie a združenia. Tu je ich pevné miesto. Mladí a začínajúci potravinári sa musia začať účinne združovať. Nie len, že je jednoduchšie školiť skupinu ľudí ako jednotlivca, ale dokážu si medzi sebou vymieňať aj svoje skúsenosti a zdieľať "best practice"
Inovovať a investovať
Ak chceme zvýšiť produkciu potravín, musíme sa prestať hrať na dotácie spojené s udržaním niečoho pri živote. Ak fabrika nedokáže prežiť bez dotácií, niečo nie je v poriadku. Na druhej strane je potrebné jasne povedať, že potravinárstvo nie je pre bankový sektor asi dream odvetvie. Musíme sa začať pozerať na dotácie ako na niečo, čo zlepší ekonomiku a efektivitu výroby. Výmena starých technológií za nové, efektívnejšie na konci dňa znamená, že zisk bude vyšší pri rovnakej cene potraviny. Ak sú úvery nedostupné, musí nastúpiť štát a podať pomocnú ruku. Nie však na to, aby sa peniaze prejedli, ale na to, aby sa znížil tlak na úrok a na zábezpeku. Štát nech preberie úrok, ak je zámer dobrý a fabrika životaschopná, splátku musí vedieť splatiť. A presne preto sú pripravené prvý krát v histórii tzv. finančné nástroje. Ak zmeníme myslenie a naším cieľom bude Mercedes medzi výrobnými linkami namiesto Medveďa v garáži, dobehneme to, čo nám 20 rokov uteká.
3 x a dosť
Potravinové podvody sú najrýchlejšie rastúce odvetvie obchádzania zákona. Ak niekto vyrába malé objemy výroby, ak niekto označí výrobok svojim menom, riziko je nízke. Ak ste úspešný a objem sa zvyšuje, od určitého objemu už je ekonomicky zaujímavé podvádzať. Zrazu dovolíte nahradiť svalovinu, zrazu dovolíte navyšovať % emulgátorov a stabilizátorov. Treba si úplne otvorene povedať, že dnes, v 21 storočí, už "náhrady" veľmi ťažko dokázať aj sofistikovanými laboratórnymi testami, ale keď sa veľmi chce, dá sa to. Orgán dozoru tu nie je na to, aby ukladal pokuty, aj keď sú príjmom štátneho rozpočtu. Orgán dozoru musí cielene, na základe identifikácie rizika, odhaľovať nekalé konania. A prísne trestať a hlavne zverejňovať, čo zistil. Rozdiel je totiž v tom, či došlo k "náhodnej" chybe, alebo ide o úmysel. Ak niekto zabudne zapísať nejakú hodnotu, asi to neurobil schválne. Ak však niekto "náhodne" zmenil receptúru, náhodne nakúpil namiesto svaloviny separát, ak niekto "náhodne" zabudol uviesť na etikete tieto zámeny, asi bude veľmi ťažko vysvetľovať, že o tom nevedel. Ak o tom nevedel, nevie totiž čo sa mu deje vo výrobe a na trhu nemá čo robiť. Finančná pokuta nepomôže. Kým odhalíte 1 podvod, stojí to skoro viac ako vyberiete na pokute. Zdá sa Vám to tvrdé trestanie? Mne nie. Nafúkate za volantom a na 1 - 5 rokov si za volant nesadnete. Bez rečí, bez komentárov. Ak to urobíte, idete sedieť. A prečo by sme pri potravinách mali byť benevolentnejší? Nie je na to dôvod. Trest sám o sebe má odrádzať od porušovania zákona. Ak je výnos z podvodu vyšší ako najvyššia pokuta, zrejme sami usúdite, že ten, čo podvádzal podvádzať bude ďalej, len viac sofistikovane, aby to kontrole sťažil. Preto je potrebné mať pomyselnú hranicu, za ktorú vlak jednoducho nepôjde.
Spotrebiteľ s dostatočným patriotizmom
Kupovať lokálne potraviny by sme nemali preto, lebo sú vraj zdravšie, bezpečnejšie, kvalitnejšie. Nemusí to tak byť. Kupovať lokálne potraviny by sme mali preto, lebo sú vyrobené doma, zisk ostáva doma a zamestnávame ľudí z regiónu. Obehová ekonomika funguje. Čím bude životaschopnejší vidiek, tým menej ľudí sa nám bude sťahovať do miest. Čím menšia vzdialenosť od výrobcu do chladničky spotrebiteľa, tým menšia potreba domiešavať látky predlžujúce životnosť potraviny. Ak pochopíme, že skutočný jogurt jednoducho musí byť z mlieka, obsahuje živú kultúru, jednoducho nemôže vydržať donekonečna. Je určený na rýchlu spotrebu. Čím viac lokálnych producentov vznikne, tým menej musíme doviesť zo zahraničia. Dobrý ukazovateľ výkonnosti nie je % domácej produkcie, či tzv. sebestačnosť, ale ročné obchodné saldo. Porovnajme si Poliakov a nás. Rovnako sme vstupovali do EÚ a rovnako sme mali 40 rokov socializmu. Rovnako staré fabriky a rovnaká štartovacia čiara. Ich je 40 mil, nás 5,5. Obchodné saldo PL = + 16 mld Eur ročne. Naše = - 2 mld Eur ročne. Kde je rozdiel? Menej sa tam kradlo, viac sa investovalo a potom ako zasýtili vlastný vnútorný trh, začali vo veľkom exportovať.
Slovensko má obrovský poklad v pôde. Máme dostatok vody. Máme pracovitých ľudí. Máme všetky predpoklady na to, aby sme na našich poľnohospodárov a potravinárov boli hrdí. Tak prečo to nerobíme?
