Prežil doby dobré, aj veľmi ťažké, ale vždy to nakoniec obyvatelia Žitného ostrova zvládli. Ak chceme napredovať do budúcnosti, je našou povinnosťou ctiť si tradície a pochopiť minulosť.
Nie som pôvodný obyvateľ Žitného ostrova, nasťahoval som sa sem pred viac ako 10 rokmi a dlho mi trvalo pochopiť tento nádherný kraj. Pamätám si úspech domácich chovateľov a pestovateľov, kedy sa ich tovar predával po celom Slovensku a bol najžiadanejší. Pamätám si usmiatych „dolniakov“ , ktorí horniakov zásobovali paradajkami, paprikami, melónmi a samozrejme nechýbali marhule, broskyne a pre horniaka nevídané moruše či hrozno. Videl som hrdých ľudí, ktorí sú opálený od slnka a unavení od driny na poli.
Keď sa však dnes prejdem po Žitnom ostrove, vidím niečo úplne iné. Vidím neistotu bývalých gazdov a pestovateľov, vidím obrovské lány mono kultúr a vidím obrovské a nezmyselné koncetrácie živočíšnej výroby. To všetko so sebou prináša množstvo problémov, pred ktorými si všetci roky zakrývame oči. Politika Žitného ostrova sa historicky zamerala len na otázku národnostných rozdielov. Na jednej strane živená na strane Slovenska, na druhej, ako odpoveď na strane lokálnej politiky. Tento boj prehlušil podstatu skutočného problému Žitného ostrova.
Žitný ostrov je najúrodnejšia časť Slovenska a zároveň je to najväčšia zásobáreň pitnej vody. Biodiverzita zmizla, pôdohospodárstvo je na kolenách. Tretina obcí ani dnes nemá kanalizáciu aj napriek neustále sa zhoršujúcej kvalite spodných vôd. Do toho vchádza efekt koncentrácie živočíšnej výroby a nadmernej aplikácii hnojovice na polia, ktorá sa buď vsiakne a prestúpi do spodnej vody, alebo sa spláchne z povrchu priamo do chránených tokov. Ak si pripočítame nadmernú aplikáciu herbicídov a pesticídov, začíname jasne vidieť nekonečnú, negatívnu špirálu, ktorú by nám neodpustil žiaden pôvodný obyvateľ Žitného ostrova.
Dnes je 21 storočie a my všetci sme členmi EÚ. Dnes nie je nutné deliť národy na menšiny a väčšiny, dnes je potrebné pochopiť, že jediná cesta, akou sa podarí dosiahnuť spoločný úspech je spolupráca. V EÚ spolupracuje 28 krajín a nikto sa nečuduje, že sa legislatíva vydáva v 28 jazykových verziách. Dnes robiť politiku, ktorá je založená na nacionalizme, alebo na zvýrazňovaní rozdielov nie je cesta a mnoho obyvateľov to svojim voleným zástupcom už jasne odkazuje.
Žitný ostrov potrebuje silnú podporu. Vďačíme mu za veľa a mali by sme mu to vedieť vrátiť. Aj preto sme v PS presvedčení, že Žitný ostrov potrebuje špeciálny prístup. Máme do detailov prepracovaný plán pre rozvoj regiónov ktorý keď sa podporí a spojí so silným plánom pôdohospodárstva, bude pre Žitný ostrov predstavovať skutočné riešenie a nie sľuby. Žitný ostrov potrebuje okamžite vrátiť jeho dôležité postavenie v pôdohospodárstve, ale tak, aby neškodil životnému prostrediu. Žitný ostrov opäť potrebuje čo najväčší počet farmárov, ktorí zabezpečia, na vysoko úrodnej pôde, dostatok potravín, ktoré dnes zbytočne dovážame. Na Žitnom ostrove nemajú čo robiť rozsiahle monokultúry, ktoré sú len pre výrobu bio nafty alebo bio etanolu. Žitný ostrov nesmie už do pôdy vypustiť ani liter odpadu, či hnojovice nad rámec povolenej hodnoty pre chránené vodohospodárske územie. Je tragédia ak na ornej pôde vidím slnečné elektrárne a do budov v areáloch bývalých družstiev prší, nemajú strechy. O skládkach odpadu, ktoré považujem za časovanú bombu ani radšej dnes nejdem písať.
Som odborný gestor a garant programu pôdohospodárstva v PS a spolu s Maďarskou platformou PS a jej vedením si plne uvedomujem, že tu treba začať. Sme pripravení otvoriť rozsiahlu diskusiu a verím, že spoločne sa nám podarí niečo, čo sa za ostatných 20 rokov nikomu nepodarilo. Som presvedčený, že vedomostná, vecná a odborná politika, ktorá bude zameraná na jasné pomenovanie problému je jediné riešenie našich problémov, ktoré ale nestačí len pomenovať. Treba ich jednoducho vyriešiť.
Tragédia dnešnej politiky je, že pre ňu neexistujú slová včera ani zajtra. Len dnes. Aktuálna politika nevie, ale hlavne sa nechce poučiť z chýb ktoré spravila včera a zásadne nehľadí na to, ako jej dnešné rozhodnutia ovplyvnia náš zajtrajšok. My jasne chápeme, že máme vlastný štát, vlastnú spoločnosť ktorá môže dosiahnuť akýkoľvek cieľ a už nikdy nesmie byť v područí alebo otrokom žiadneho finančného, majetkového, mocenského alebo politického impéria. Potrebujeme skutočnú a pozitívnu zmenu a návrat spoločenskej dôvery v takú politiku, ktorá umožní dodržiavanie písaných ale aj nepísaných pravidiel bez donucovacieho aparátu.
