Neviem celkom, odkiaľ pramenil môj predsudok. Nemal som pochybnosť, že King vie napísať uveriteľný príbeh s postavami, ktoré sú tak reálne, ako to papier znesie. Len som bol presvedčený, že to pôvodne nebol príbeh o nádeji, ale skôr o úzkosti a temných väzenských kútoch.
Teraz som si novelu od Kinga konečne vypočul a opäť raz zistil, že Hollywood nie je vždy skartovačkou zaujímavých námetov. Naopak, príjemne ma prekvapilo, koľko myšlienok a príbehových detailov v skutočnosti pochádza od spisovateľa. Prirodzene, v jednotlivostiach sa líši rovnako, ako sa mení notoricky známa tvár, keď ju môžeme odrazu študovať zblízka. Ale jadro rozprávania, a viac než iba to, je Kingovo skrz naskrz.
Existuje minimálne jeden dôvod, prečo je spisovateľ z Mainu úspešný a mám pocit, že je to zároveň dôvod, prečo nás zaplavujú filmy inšpirované jeho námetmi. Tým dôvodom je poctivosť. On o svojich postavách zjavne naozaj premýšľa. Zároveň ho nikto nemôže obviniť, že by písal skratkovito, skôr opak je pravdou. A tak sa dozvieme o hrdinoch jeho kníh vždy viac, ako vôbec potrebujeme.
Ibaže to má veľkú výhodu. Uveriteľnosť. Tie dobré, ale aj nepríjemné a strašidelné veci, ktoré sa dejú postavám, by možno nemali takú silu, keby sme nevedeli, akú školu navštevovali a čoho sa báli v detstve a čo im povedala pani, ktorá predáva párky. King má rád detaily. Preto je napríklad dôležité, že Andy má pestované nechty a to, že sa ktosi kdesi zmieni o prievane v jeho cele.
Knihu som počúval v interpretácii Oldřicha Kaisera a k rozprávaniu Reda sa hodil náramne. Nie je to ten lahodný zamat, ktorým hladil divákom uši filmový rozprávač, napriek tomu je ten hlas skvelý.
Ak ste si kládli pri sledovaní filmu otázku, prečo má postava Morgana Freemana prezývku „Red“, a čoho sa, dopekla, ten fajn chlapík dopustil, ak ste vždy boli zvedaví, či je naozaj tak ľahké nájsť konkrétnu lúku v Buxtone a ak chcete čosi fajn na počúvanie, vypočujte si knihu Rita Hayworthová a vykúpenie z väznice Shawshank.