Martin Pollák
(Ne)morálne kresťanstvo
Uvažovanie o tom, či je kresťanská viera morálna, môže pôsobiť absurdne. Prežúvam tú úvahu od adolescencie.
Som človák a otec, vyrezávam z dreva a avokádových kôstok, tvorím kreslené vtipy a píšem poviedky. A na všetko mám názor, samozrejme. Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť a politika, Poviedky, Kreslený humor, Knihy, Viera neviera, Súkromné, Nezaradené, Fejtón
Uvažovanie o tom, či je kresťanská viera morálna, môže pôsobiť absurdne. Prežúvam tú úvahu od adolescencie.
Je domnienka, že žijeme iba raz, bez večného posmrtného epilógu, naozaj desivá?
Keď sa nedávno Adela Banášová zamyslela nad aroganciou (niektorých) ateistov, istotne sa pokúsila vyjadriť pocity veriaceho človeka, ktorý dnes čelí spochybňovaniu zo všetkých strán. Nie je to ľahké, pretože každý veriaci je automaticky vnímaný ako niekto, kto prijal všetky cirkevné dogmy. Je často zatiahnutý do debaty, ktorá mu nie je príjemná, dostáva otázky, o ktorých nie vždy chce hovoriť. Nechcem útočiť na Adelu Banášovú. Chcem sa vrátiť k argumentu, ktorý sa v každej poctivej diskusii veriacich a neveriacich musí nevyhnutne vyskytnúť.
Veziem sa na cool vlne nového ateizmu a tá jazda sa mi páči. Vysvetlím. Som asi taký vedec ako väčšina ľudí. To treba priznať. Prelistujem si nejaké populárno náučné knižôčky a už je mi všetko jasné. Pritom najbližšie som sa ocitol v blízkosti vedy, keď som na strednej škole falšoval výsledky chemických labákov. (Zlúčenina mala mať modrú farbu, nie červenú, tak čo som mal napísať?) Aké je to príjemné, oprieť sa o Dawkinsa a Sama Harrisa a všetkých tých super popularizátorov a byť akoby súčasťou nejakej rozumnej komunity!