Ako niekoho nasr..diť jedinou smohláskou

Niežeby som pokladal podobné komunikačné prostriedky za nevyhnutné. Niektorí rodičia napríklad vedia ovládať vôľu svojich detí jediným pohľadom. Aj ja to dokážem. Sú za tým roky jemného, subtílneho teroru. Je v tom zmes neustálej hrozby, ktorá sa nemusí naplniť, a pochvál, ktorými sa nesmie šetriť, keď sa náhodou niečo podarí. Niekedy je ale užitočné vedieť niekoho vytočiť jednoduchým (ale nie vulgárnym) slovom, či gestom. To preto, aby si človek mohol zachovať aspoň zdanie slušnosti, keď sa v ňom ozvú praveké pudy. Ukázať prostredník alebo zvriesknuť vie každý. Ale ovládnuť ihrisko konfliktu jedinou samohláskou je umenie.
Nebudeme si tu zbytočne klamať. Hovorí sa, že človek sa má kontrolovať v každej situácii. Ľudia majú viesť kultivované, nanajvýš asertívne, rozhovory. V momente, keď ale čelíte migrenóznej úradníčke, ktorá vás potrebuje odpinkať, aby si mohla naliať ďalšiu kávu, sa ovládnete, iba ak vám hovoria Mahátmá Gándí. Keď vás ospalá predavačka informuje, že o polhodinu zatvára a vy potrebujete urobiť malý nákup, nie je kam ustupovať. Keď sa vám pracovník spoločnosti, ktorá mala zaviesť internet, zverí, že nemá kábel potrebnej dĺžky, vaše možnosti reakcie sú limitované.
Môj vzácny kolega v situáciách, keď dostane absurdnú informáciu tohto druhu, reaguje minimalistickou otázkou. 

Otázka znie: "A?"

Určite si dokážete predstaviť, ako reaguje ktokoľvek na podobný obrat v dialógu.
Určite si dokážete predstaviť, ako by ste reagovali vy. 
Otázka "A?" má v sebe nesmierne výbušný potenciál. Slúži na to, aby niekomu zdvihla pulzovú frekvenciu a vniesla do dialógu život. Dá sa položiť s rôznou intenzitou. Najlepšia je ale vo svojej úsečnej, suchej podobe. 

"Tieto dokumenty vám nemôžeme v rámci Košíc poslať poštou, pretože tu máme otvorené tri pobočky."
"A?"

"Dobrý deň, kde je sekcia s detskou literatúrou?"
"O polhodinu zatvárame."
"A?"

"Ta tu toten kabel bi mušel ijsc cez dva izby."
"A?"

Posledný príklad som, samozrejme, prehnal. Upozorňujem, NIKDY nepoužívajte "A?" v rozhovore s kýmkoľvek, kto hovorí východniarskym nárečím. Títo ľudia zvyčajne nemajú pochopenie pre jemné nuansy jazyka. Majú, naopak, svoj vlastný spôsob, ako odpovedať na provokáciu tohto typu. Ich spôsob zahřňa niekoľko írečitých výrazov a zopár bolestivých momentov. 
"A?" odporúčam používať v kontakte s ľudmi fyzicky menej zdatnými, alebo v prípadoch, keď vás od dotyčnej osoby oďdeluje prepážka.