Nechcem nikoho poučovať, ani vychovávať, ale podľa mňa je to všetko o dobrých ľuďoch.
Dobrí ľudia pohladia doma svoju vnučku (alebo psa, alebo čokoľvek, čo zvyknú hladiť), a potom idú a dajú hlas vodcovi. Dobrý človek ide von s transparentom, na ktorom je napísané: "Preč s kapitalizmom" a potom ukradne pár tehál, veď to je na dobrú vec. Dobrý človek volí srdcom. Verí, že byť ľudský znamená byť bezvýhradne sociálny a národný.
Svetonázor dobrého človeka je nepriestrelný. Keď vám hovorí, o čom je presvedčený, pokrčíte len plecami a neviete mu vchrstnúť do tváre protiargument, pretože jeho presvedčenie je prešpikované osobnými príbehmi. Dobrý človek plače, keď vidí zašliapnutého motýľa, ale keď sa v mene ideológie skáče niekomu po krížoch, pokladá to za daň pravde.
Naproti tomu existujú zlí ľudia. Sú: príliš vzdelaní, alebo relativistický, alebo realistickí, príliš cynickí alebo slobodní, premúdretí alebo utáraní. Majú len jednu výhodu. Nedostanete ich do pasce ideológie. Pravdivé nemusí byť podľa nich to, čo je osobné a čo pôsobí na pohľad ako ľudské. Ja som zlý človek.
