Existuje sprisahanie šoférov?

Vždy, keď sa niečo učím, mám pocit, že všetci ostatní to vedia lepšie. Omnoho lepšie. Jednou z takých vecí je šoférovanie. To je niečo, čo ostatní vedia lepšie celkom určite.  Nehovorím, že jazdím v protismere, alebo zdochýnam na križovatke.  Pri zmene jazdného pruhu dokonca občas nezabudnem nazrieť do spätného zrkadla.  Hovorím, že šoférovanie mi umožňuje porozumieť stavom pacienta s paranoidnou psychózou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)
semafor
semafor 



V autoškole mi povedali všeličo o dopravnom značení a pravidlách cestnej premávky bla bla bla, ale nepovedali mi, že existuje niečo ako sprisahanie šoférov.
Ostatní šoféri napríklad vedia, na ktorých úsekoch netreba dodržiavať rýchlosť. Ja totiž - no zasmejte sa - dodržiavam rýchlosť VŽDY. Zbadám značku, ktorá sa mi snaží naznačiť, že povolená je štyridsiatka. Nejako docielim, aby auto spomalilo (je tam na to taká nejaká páka a nejaké pedále) a v tom momente všetkým prekážam. V speťáku vidím, ako sa zúfalý mercedes takmer nalepí na môj zadný kufor (zúfalý je len preto, lebo vodič mercedesu pokladá za dehonestujúce zraziť sa s felíciou).
Kontrolujem si rýchlosť, a ona ukazuje predpísané číslo. 
Problém je, že - a o tom som ešte nikomu nehovoril - že JA CÍTIM, ako je ten šofér
za mnou nervózny.
A zostane nervózny až do chvíle, kým sa jazdné pruhy nerozdelia a ja sa neodpracem do pravého. Vtedy okolo mňa zlovestne prehrmí a hovorí si (to tiež VIEM) niečo o mojej rodine a praje mi, aby sa so mnou intímne zblížil najlepší priateľ človeka.
Podobné veci zažívam pri každej jazde. To, čo som od mlada pokladal za empatiu, sa obracia proti mne a obťažuje ma to. Pri výjazde z parkoviska POČUJEM, ako iný vodič kričí: No choď ty lemra, hoci neotvoril ústa.
Dôkazom sprisahania vodičov je blikanie. Mám dojem, že každú chvíľu mi niekto blikne. Majú svoje nepísané pravidlá. V mieste, kde sa zlievajú pruhy, skúsení šoféri jazdia od začiatku v tom voľnom (ja nemôžem, lebo prekážam). Navzájom sa púšťajú a VEDIA, kde to je potrebné, hoci tiež nepísané pravidlo. (Keď púšťajú mňa, pochopím to, až keď začujem Už sa pohni!, aj keď nikto nič nepovedal.) Vedia, kde sa dá zaparkovať, aj keď tam sú značky zákaz zastavenia. Vedia tisíc vecí, ktoré ja neviem.
Nalepil som si na auto značku Z. Možno to znamená začiatočník, možno mentálnu retardáciu. Neviem. Viem len, že niekedy to funguje. Ak to nefunguje a auto za mnou sa mi lepí na kufor, urobím na najbližšej križovatke také to hophop pri rozjazde a hneď vidím, že som si získal patričnú úctu a odstup.
Značka Z je erbom, ktorý spája nás, začiatočníkov. Aj my sme pre tých druhých sprisahanci, v skutočnosti o sebe na ceste nevieme. Keď človek sleduje radiacu páku, niektoré iné autá uniknú jeho pozornosti.

Martin Pollák

Martin Pollák

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  170
  •  | 
  • Páči sa:  3 813x

Som človák a otec, vyrezávam z dreva a avokádových kôstok, tvorím kreslené vtipy a píšem poviedky. A na všetko mám názor, samozrejme. Zoznam autorových rubrík:  Spoločnosť a politikaPoviedkyKreslený humorKnihyViera nevieraSúkromnéNezaradenéFejtón

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
INEKO

INEKO

117 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

152 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu