STVR je dieťaťom partie súdružky Kitseevovičovej (aspoň ona si myslí, že o niečom rozhoduje). Nikto pri zmysloch ten kanál (s alternatívnym názvom Cloaca Maxima) nebude sledovať.
Prečo? Pretože vieme, kto sú ľudia, čo stoja za pokusom ovládnuť verejnoprávne médium. Neverte mýtu, že sú tak spomalení a naivní, ako tie figúrky, ktoré posielajú v krojoch pred mikrofóny.
Nechcem písať o plochozemcoch, ale o grafikovi, čo vytvoril (stále neznáme) logá pre pre rodiacu sa kópiu kremeľsko-orbánovských „médií“.
Autorom návrhov enigmatického loga STVR je Daniel Zachar. Skúsil som gúgliť a snáď som našiel toho pravého. Ak nie, celý tento text je somarina. Veď sa zvyknem mýliť (ale je to málo pravdepodobné).
K veci: Pozrel som si jeho portfólio a mne sa javí ako profesionálne, má osobitý rukopis a aj rozsah prác. Počas kariéry som predstieral, že robím DTP, čiže nie som expert, ale dokážem posúdiť, čo je mňam. A jeho práca má vysoké parametre.
Nemyslím si, že ten grafik má napojenia na SNS, alebo dezinfo scénu. Tipujem, že Daniel Zachar zarába na hypo a berie zákazky ako sú. O tom svedčí aj to, že v jeho portfóliu je aj vizuál na kampaň proti diskriminácii, ktorá predstavuje všetko to, čo súdružka Kitseevovičová nenávidí.
Ak má Daniel Zachar kontakty na ľudí, ktorí ho oslovujú aj pri zadaniach pre štátne, a občianske organizácie (SHMU, SOZA atď), javí sa mi to ako jeho obratnosť. Ukážky jeho práce svedčia viac o tom, že je profesionál – a ja nijako nejdem skúmať jeho motivácie a politické preferencie. Mnohé vizuály, ktoré som od neho videl, sú znamenité a na pažbe má viacero prestížnych značiek. Myslím si, že súdružka Kitseevovičová si ho zvolila rovnako, ako si volí kabelky. Podľa značky a aby ostatní videli, že vie, čo má cenu. Proste ako typická malomeštiačka. Sama osebe by nerozoznala font Comic Sans od Helvetiky, ale veď jej okolie povedalo, čo je exkluzívne.
Snažte sa rozpoznať, kto je súdružka Kitseevovičivá, ako Hannibal Lecter odhadol Sterlingovú iba zachytením vône a jej doplnkov cez sklo. (Agentka Sterlingová mala však aj intelekt, tu moje pripodobnenie k Mlčaniu jahniat kríva).
Viete, čo si myslím a čo predpovedám? Pánu Zacharovi sa najbližšie dni a týždne zhnusia zvonenia telefónu a debilné komentáre a e-maily. Ale ja tvrdím, že nesmie byť terčom. Urobil svoju prácu, odovzdal ju, zaplatil dane a odvody. Je možné, že do budúcnosti popremýšľa, od koho vezme akú zákazku a či sú pri biznise naozaj irelevantné hodnoty. Ale – opakujem sa – nezaslúži si ataky. Ak som ho vygúglil správne, nemá sa za čo hanbiť.
Ja by som prácu od partie „Snehulienky a sedem trpaslíkov“ nebral. Ibaže mňa by ani neoslovili. Takže nemám čo pindať.
Som zvedavý na podobu toho loga. Ak pán Zachar zakomponoval vizuálne túžby SNS, potom to bola jeho posledná významná zákazka. (Vyzeralo by to ako obrázok, čo som sem pripojil) Ale nepôsobí na mňa ako dilino. Uvidíme, ako sa trafil do vkusu zákazníka bez vkusu.