Pellegrino znamená v taliančine „pútnik“. Kráča dejinami ako Ahasver, ale nie za trest, neplahočí sa bahnom. Nenápadne a starostlivo sa pohybuje po bezpečnom chodníku. Cupitá neďaleko Vodcu – ani príliš blízko, ani ďaleko, ochotný pozbierať každú omrvinku z pánovej hostiny, a pripravený ubziknúť, keby sa veci zvrtli.
Nepristihnete ho priamo pri ohnisku, zručne sa prepletá táboriskom a má neutrálny/dobrý/žiadny vzťah k oddaným prívržencom Blahorodia. Uz podľa toho, čo je výhodnejšie. V princípe s každým jednotlivo súhlasí, áno, jednoznačne, tráva je zelená a obloha modrá, samozrejme, keď sa zatiahne, je aj tmavofialová a isteže, zvláštny dopad lúčov aj trávu prefarbí na červeno.. Nikdy sa nedozviete jeho názor na čokoľvek, tej chybe sa naučil vyhnúť už pradávno. Je to žonglér s motorovými pílami, povýšil svoj predstieraný nadhľad na umenie.
A je to jednoznačne sympaťák, usmieva sa a hovorí pokojne, v batohu má každú frázu, ktorá znie rozumne. Aj zamračiť sa vie, keď to scenár vyžaduje. Aj pästičkou zahrozí a nenápadne prikývne a žmurkne, keď tvrdíte, že Cisár je nahý, zároveň ale upozorní, že ste si nevšimli, ako je látka jemne utkaná.
Prežije každú éru, každý režim, je to Joseph Fouché (narodený v dedinke Le Pellerin), tu presvedčený girondista, tam oddaný jakobín, potom rozhodný v opozícii voči Robespierrovi (keď už je tyranova pozícia oslabená, samozrejme), na čas v kontakte s krajnou ľavicou, odrazu záhadne pod ochranou royalistov, ale verný podporovateľ konzula Bonaparta, ale jeho odporca, minister počas cisárstva i monarchie… no génius. Dožije v slnečnom, pôvabnom Terste ako najpokornejší veriaci, vrecká plné zlata.
Pútnici tohto typu – pèlerins, peregrinos, pilgrims, pellegrini… oni netvoria dejiny, ale úsmevmi a hereckými etudami podporia každé svinstvo. Vodca síce vzbudzuje obavy, ale je autentický a stojí vo svetle, poznáte jeho motív a viete, čomu treba čeliť. To zbabelca v prítmí si pozorne všímajte. Jeho dýka skončí vo vašom chrbte. Pravdaže, ak nebudete náhodou pri moci.
