Vtedy som s úškrnom šiel odovzdať demisiu, všetkých som videl, tešili sa, že vidia môj pád. Na tvári prezidenta, tej bábky západu, bola radosť a zadosťučinenie. Všetko bolo priúzke. Chodba, sála, dokonca aj ten poondený oblek, ešte aj krajčír kdesi nechal bodavý steh, len aby prispel k mojim mukám.
Teraz mi šušťanie toho koberca pripadá ako hymna víťazstva. Ako tlmený potlesk davu, ktorí ktorý som dokázal opäť raz získať na svoju stranu. Kráčam po ohnutých chrbtoch a zástupy skandujú moje meno. Je jedno, čo som im nabaláchal, koho to trápi? Tá ľudská masa je môj chodník slávy, moja hladina, po ktorej ako nazaretský dokráčam k moci. Teraz si idem pre poverenie na zostavenie vlády. Haha, no verili by ste tomu?
Môj úsmev je dnes naozajstný. Nie na tvári, ale tuto, vnútri. Nikto netuší, čo som robil…čo trebalo…Veď som ležal na zemi a vysmiali ma, odpísali. Dnes sa nejako nikomu nechce smiať, a prečo? Veď je najkrajší deň storočia! Hehe.
Vlastne ani neviem, aké je vonku počasie, dočerta, taký som rozjarený. Búrka či horúčava, víchrica alebo sucho, čo na tom záleží? Všetkým tým som prešiel. A raz sa budú písat knihy o tom, ako som tesne ušiel pred vrtochmi počasia, ako geniálne a strategicky som vyhral všetky bitky.
Ešte ma hrejú slová cara i gosudara, osobne mi poblahoželal, on, najmocnejší muž na planéte… Krásne veci mi povedal, úžasné obrazy budúcnosti som videl, keď som počul ten sladký hlas. Srdce mi vyskočí z hrude.
Aj do smiechu mi je, keď si predstavím blbečkov, čo si kreslia možnú vládu bezo mňa. Ako sedia nad grafmi a špekulujú, či sa jamkatý náhodou neprejaví ako chlap. Haha. Nesmiem sa nahlas rehotať, veď toto je dejinná udalosť.
Ako rád by som vyzul topánky a cítil dotyk koberca na chodidlách. Aj mlynské koleso by som spravil, jazyk vyplazil na novinárske hyeny. Tam stoja, plecia ovisnuté, mysleli, že budú hodovať na zdochline, miesto toho im bude poriadne škvŕkať v žalúdku. To už nejako vymyslím.
Už iba jediná vec ma trápi…koľko darčekových košov treba rozposlať? Stačí len šašovi? Či každému z nich? Urobili pre mňa tak veľa.
