Myslím, že sa viacerí cítime ako pasažieri uneseného lietadla. Vidíme, že akýsi extrémisti ovládli situáciu, vrieskajú povely, zakazujú komunikáciu, držia prsty na spúšťach. Navzájom sa gestami uisťujeme, že treba udržať chladnú hlavu. Predpokladáme určitú racionalitu únoscov. Jasné, hovoríme si, robia bububu, normálne tančeky pre udržanie moci a kontroly, ale majú nejaký smer a cieľ. Šak budú vyjednávať, dajako to dopadne. To, čo sa naozaj chystajú urobiť, totiž nasmerovať lietadlo práveže k dopadu, by sa nám ani neprisnilo…
V tomto scenári je lietadlom krajina a v rolách únoscov sú členovia súčasnej koalície. Niektorí z nich iba dostali povel niekde stáť a niečo hovoriť, šuchoriť blanami a predstierať, že sú ministrami zahraničných vecí. Iní dostali prísľub, že sa budú môcť pomstiť a drancovať – tí huliakajú a rozdávajú údery, hoci hlavný plán nepoznajú. Ďaľší sľubujú blaho. A potom sú tu takí, ktorí to v skutočnosti celé vedú. A my máme dojem, že sme ich dávno odhadli. Dokonca ani vo chvíli, keď sa približujú ku kokpitu, k miestu, kde je nastavený všeobecný kurz a hladina výšky, sa nám nechce veriť, že by sa pokúsili položiť paprče na páky a bezpečnostné poistky. Veď kto by chcel rozmetať celé lietadlo, najmä ak je osobne prítomný na palube a nemá o riadení čohokoľvek ani šajnu? Somarina, vravíme si. Navyše, títo ľudia neveria na „božský vietor“, alebo sedemdesiatdva panien, už roky ich poznáme ako primitívnych zlodejov.
Sústreďme sa však lepšie. Skutočne sme prečítali ich zámery? Mne osobne niečo na divadelnom predstavení Róberta I. Nafurt nesedí. Som možno paranoidný, ale každý jeho krok sledujem s ostražitosťou. Môžem si myslieť, že nie je v kontakte s realitou, alebo že je naopak mrazivo pragmatický, jednou vecou som si ale istý. Totiž, že je nebezpečný. Použijem filmovú metaforu: keď sa pred vami pomaly roztvára vajíčko votrelca, môžete ho zvedavo pozorovať, mysliac si, že ste pripravení na najhoršie. Ale rozumnejšie by bolo nečakať na to, čo z toho vylezie, verte mi. Minimálne od volieb až doposiaľ ma vlastný inštinkt presviedča, že za patologickou agresiou Rádobysvätopluka je niečo viac, než strach z CPZ. Jeho cieľom by naozaj mohlo byť čosi, čo sa nám zdá ako sci-fi. Napríklad pristátie na letisku typu Toncontino (v Hondurase), či Minsk. Aj za cenu fatálnej devastácie lietadla.
Doteraz som za najväčšie prekážky premeny Slovenska na diktatúru považoval naše ukotvenie v EU a NATO, a fakt, že diktatúra sa dlhodobejšie udrží iba na surovinách, lojálnych silových zložkách a/alebo silnom chánovi v susedstve. Ibaže kto povedal, že knieža Róbert uvažuje v pojmoch „dlhodobo“, a že sa mu minuli možnosti, ako kŕmiť chobotnicu? A kto si dnes trúfne tvrdiť, že jeho uvažovanie je prísne racionálne?
Veď to sledujme pozorne. Signálov o našej silnejúcej izolácii v rámci EU pribúda. To je v skutočnosti vyjadrené pomerne kulantne, skôr už smerujeme do akejsi karantény. Finančnej, aj bezpečnostnej. Doposiaľ som o tom uvažoval podobne, ako mnohí iní. Totiž v takomto duchu: „Okej, Fico hrá divadielko pre voličov, prachy z EU však potrebuje, preto za zatvorenými dverami hovorí iné atď.“ Ako načrtol pán Duleba v debate Dennika N, o takom výkone zahraničnej politiky svedčí aj zdržanlivý postoj ukrajinskej vlády, ktorá veľmi dobre vie, že na slovenskom javisku sa vyspevujú odrhovačky, ale za kulisami fungujú štandardné dohody a zároveň sme mimoriadne dynamickým výrobcom a dodávateľom munície, fakticky podporujeme prijatie Ukrajiny do EU a NATO atakďalej.
Mottom tohto myšlienkového experimentu je známe „radšej sa báť, ako sa zľaknúť.“ Nepokladajme dejiny za niečo, čo sa voľakde píše v učebnici a už sa nemôže stať. Psychopati s baživosťou po moci sú vždy rovnakí. Rieka času ich obteká a vyhladzuje ich hrany, ale sú to tie isté kamene. Nikam sa nikdy nepohli. To, čo sa javí ako nerozumné a groteskné, je často veľmi logické a konzistentné, akonáhle sa pokúsime pozrieť na svet ich očami. Oni neuvažujú, v prospech koho slúžia ich rozhodnutia. Úžitok každej voľby je výlučne osobný. Pracujú iba pre seba a úzky „rodinný“ okruh. Inak by sa nedali vysvetliť napríklad:
Kroisov útok na Ptériu
Ala al-Din Muhammadova poprava mongolských emisárov Džingischána
Napoleonov útok na Rusko
Hitlerovské obsadenie Porýnia (to mu prešlo, čo je aj dôvod, prečo Putinovi nemala prejsť invázia do Gruzínska)
Mao Ce-tungovo nariadenie zabiť všetkých vrabcov
Spôsob, akým na seba sústredil pozornosť John Gotti (a podobne ako on snáď dopadne aj miestny boss)
Putinov útok na Ukrajinu
Letíme nízko, všimnite si varovné signály. Nedajte sa pomýliť tým, že zástenu do prvej triedy a kokpitu stráži usmievavý hlupáčik s jamkami. Ten je šťastný, že pekne vyzerá v dôležitej úlohe. Aspoň tak mu povedali. Tu stoj, toto hovor a usmievaj sa, si očarujúci, mojko!
Ak ma neklame inštinkt, musíme sa prestať hašteriť o debilinách a postaviť sa z pohodlných kresiel. Pristátie bude tak, či onak dosť tvrdé.
