Je pochopiteľná a pragmatická. Preto, lebo sa ukázalo, že súčasná oligarchia sa už nebojí ulice, lepšie povedané, ulicu zatiaľ nenaplnila kritická masa. Píšem zatiaľ, lebo skôr či neskôr niektorí ficovoliči pochopia, že sa stali toaletným papierom pre ľudí, ktorí nimi v skutočnosti pohŕdajú.
Nesúhlasím však s argumentom, že proste treba rešpektovať voľby a zaradiť a zariadiť sa po svojom. Pomocou demokratických volieb a inštitúcií sa vypracovalo k moci aj NSDAP, alebo svojho času Komunistická strana. Komančovia v Rusku (ale aj v ČSR) napríklad v nejakej fáze, kým neboli “pevní v kramflecích”, namotávali voličov agrárnych strán na lož, že im dajú pozemky. Pokiaľ viem, V Rusku po prvej vojne dokonca jeden deň zasadal relatívne demokratický parlament, kde však mnohé “soviety” a agrárnici, žiadajúci slobodu, mali väčšinu - vzápätí mocibažný sociopat Uljanov (Lenin) dosiahol jeho rozpustenie. Náckovia búšili do systému, štekali populistické klamstvá a vyvolávali strach a predčasné voľby do momentu, keď už si mohli dovoliť puč. Komunisti na Slovensku, v Poľsku a ani Maďarsku nemali po druhej vojne väčšinu ani zďaleka. Hrali sa na demokratické strany, kým nemali možnosť zneuctiť hodnoty a svoju vlasť.
Nevraviac o tom, že viaceré plazivé diktatúry roky predvádzali paródiu na demokratické voľby, ich kľúčové inštitúcie dokázali zložitým newspeakom presviedčať, že lož je pravda a spravodlivosť je zločin.
Aby som bol zreteľný: Výsledky demokratický volieb je nutné rešpektovať. Akonáhle sa však nová moc pokúsi obmedziť opozíciu, ovládnuť súdnu moc, legitimizovať zločin tenkej oligarchickej vrstvy a podobne, znamená to, že ona sama nerešpektuje princíp demokracie a v takom prípade sa taká moc rešpektovať NESMIE.
Je to zložité, pretože kto má právo neomylne definovať, že sme svedkami sofistikovaného prevratu smerom k diktatúre? Ja asi nie. Môžem vychádzať iba z toho, čo viem o histórii a práve, mám priemernú erudíciu a som bežný občan. Keďže sa rúca systém protiváh, vyzerá to, že sme bezmocní. Ale zvyk utiahnuť sa do zemlianky, alebo emigrovať, to je skôr tradícia Východnej Európy. My však patríme na Západ, nech už potkaní cár a sekta Brdt zd Brdt tvrdí, čo chce.
Sme občania a z toho, čo produkujeme, platíme dane - teda nie je pravda, že medzi voľbami nám štát nepatrí a máme držať hubu a pokorne poslúchať. Úradníci a ministri sú naši zamestnanci.
Dokonca tvrdím, že na to, čo momentálne páchajú, nedostali mandát ani od vlastných voličov. (Tí však na to prídu až na základe osobných príbehov, nejaké rozkradnuté miliardy sú pre nich čosi ako okrajové skaly v Kuiverovom páse.) Alebo si myslíte, že súhlasia napríklad s tým, aby ktosi kradol lieky onkologickým pacientom a nelegálne ich predával do zahraničia? Alebo s tým, aby im autičkárska mafia mohla prakticky beztrestne vziať auto? Jasné, že nie, len tomu proste nerozumejú a odmietajú sa o tom baviť. Musí sa im to reálne stať. Bohužiaľ.
V protektorátnom Česku koloval svojho času vtip:
Čech sa pýtal poľského vlastenca z Tĕšínska, prečo šiel v 39tom brániť domovinu a čo tam robil.
“Vyhadzovali sme do vzduchu železnice, obsluhovali nelegálne vysielačky a tak.”
“Ahá! Tak to u nás bolo zakázané.”
Nehovorím, že treba brať zbrane do rúk. To v žiadnom prípade! Ale budeme musieť plniť ulice, organizovať zbierky pre tých, ktorých nová moc ohrozuje najviac - bezbranných, chorých a menšinových. Máme právo nepočúvať nemorálne príkazy. Chiméra o stodňovej pokore a čakaní na demokratického spasiteľa kdesi v budúcnosti je blbosť.
