Tento rozhovor ma silno zaujal ( a som si vedomý, že je z februára 2026). Preto, lebo si myslím, že Putinov režim čoskoro padne a som dosť zvedavý, čo bude potom. Kremeľ je totiž čierna skrinka a som si vedomý, že sa nedožijem budúcich dokumentov BBC, ktoré odhalia celé pozadie čertovho kolesa. Preto sa vopred ospravedlňujem za „NovoČasovú“ príchuť tohto textu.
Robil som si iba rýchle poznámky popri vyrezávaní. To nie je ospravedlnenie chýb, to je iba konštatovanie, že súveké kremeľské výkaly ma zaujímajú iba do istej miery. Čoskoro po nich totiž ostane málo stôp. Napriek tomu, zhrniem to, čomu som porozumel. Tento blog je iba mojou interpretáciou daného rozhovoru.
Najprv, zaujímavá informácia. Romancov tvrdí, že minimálne od čias Chruščova blahej pamäti existuje nepísaná dohoda, ktorá hovorí, že striedanie vodcov nebude sprevádzať vraždenie. To je pre mňa dôležitá odpoveď na otázku, prečo Bunkrového deda ešte nedali dole. V Kremli sa moc preberá potichu, byrokraticky. (Brutálne mučenia sa nikdy nedostanú na verejnosť – keďže aj mučitelia tak akosi zmiznú, keď splnia rozkaz.)
Súčasná sitúcia je vraj taká, že okolo chána, ktorý je nastoknutý na pyramíde moci, sa hemží asi dvanásť požieračov zdochlín. Pod týmto kadávrom mocenským centrom je administratíva (vláda atď.) a Rada bezpečnosti.
Blízky okruh – Rada – Administratíva + Mystery box.
To sú teda tri +1 najbližšie okruhy, odkiaľ asi vzíde nový cár-báťuška. Vyberte sa so mnou na cestu lúštenia poznámok – tu spomeniem mená, ktoré boli v rozhovore a skúsim zhrnúť to podstatné. Opäť, vopred upozorňujem, že moje informácie sú určite neúplné.
Niektoré mená z blízkeho okruhu:
Kovalčuk – vraj pomerne blízky, mal prístup ako jeden z mála k Potkanchánovi. Financmajster (čo je vraj slabé slovo. Putin je zrejme násobne bohatší, ako Musk a spol.). On zrejme presvedčil Puťka, že má vyvolené poslanie.
Patrušev – jeho syn je vraj považovaný za korunného princa, hoci sa javí, že Patrušev je v akejsi nemilosti
Šojgu – toto meno sa často skloňuje, Romancov však tvrdí, že Šojguove spoločné dovolenkové šantenie s masovým vrahom, ale ani status ministra pre mimoriadne udalosti z neho nerobí výnimočnú figúru. Hoci je číslo tri v Bezpečnostnej rade.
(V rozhovore som nezachytil zmienky o Rotenbergovcoch, Vainovi, Sobjaninovi atď. alebo o niekom z okruhu málo nápadných „džudo“ kamarátoch. To ale neznamená, že niekto z nich nepridadá do úvahy.)
Mená z Rady:
Medvedev – predseda Puťkovej strany a večne naliaty súdruh, ktorému nechýba fanatická lojalita. Tu pomôže citácia o Hujerovi: „Ono…taková ta samostatná orientace v problémech je slabší. Ale, tou snaživostí… nesmírnou…on si ty známky zajistí“.
Bortnikov – šéf FSB, napriek tomu vraj nesiaha do najvyšších poschodí.
Belousov – rozsah jeho vplyvu Romancov nepozná, ale asi môže mať silu.
Lavrov – napriek tomu, ako pôsobí navonok, vraj má iba pridelenú rolu. To bude úradník typu „toaletný papier“.
(Tu platí to, čo pri blízkom okruhu. Nespomenuté sú desiatky mien a desiatky „rodín“, nikto dnes nevie, ktorá sa presadí.)
Pozoruhodné mená
Romancov v rozhovore spomína technokratov, s ktorými sa nepočíta, ale vďaka ktorým ešte Rusko ako-tak kľačí na kolenách. Konštatuje čosi v tom zmysle, že reálna moc týchto ľudí, ktorí v skutočnosti držia štát pri živote, môže byť väčšia, ako si uvedomujeme.
Nabiullina, Kirill Dmitriev, Medinsky… Asi som si nezapísal všetko.
Prečo tento blog?
Nemám dosť info, aby som vytvoril úplne hodnotný text. Prečo teda tento?
Lebo sa mi zdá dôležité to posolstvo – kremeľský hrniec nie je studený a všeličo vrie pod povrchom. Prichádza zmena a už málokto to dokáže poprieť. Formát blogu mi umožňuje nahlas uvažovať a proste to je dôležité.
Môj blog je bulvárny. Ako súčasný svet.
Ale ak máte čokoľvek, čo viete doplniť do textu, píšte v komentároch. Som zvedavý, kto a ako prevezme moc v Kremli.
