To, čo Trump stvára od nástupu k moci, vychádza z pomerne známej stratégie a techniky. Vopred sa ospravedlňujem, ak o tom viete. Ale aj tak je zaujímavé si to pripomínať, kým všetci nezošalieme.
Stratégia samotná je pravdepodobne prastará a nie je nijako zvlášť sofistikovaná. Sovietske tajné služby ju doviedli do majstrovskej dokonalosti, ale možno má korene už vo Vladárovi, ba dokonca ďalej v minulosti. To je z hľadiska tohto textu jedno. Zažili sme ju mnohí na vlastnej koži na bežných sídliskových sídliskách. Keď starší chalani chceli niekoho šikanovať a ponížiť, inštinktívne si dali pozor, aby to neboli oni, kto reagujú na nejaký podnet, alebo otázku. Naopak, oni dávali výzvy a nezmyselné informácie, aby obeť nemala čas všetko spracovať. Dokonca aj v prípade, že akokoľvek odpovedala, dostávala sa automaticky do defenzívy.
„Čo čumíš, ušatý?“
„Ja nič nerobím…“
„Že čo si povedal na moju matku?“
„Dajte mi pokoj.“
„Chytáš na tie satelity telku? Čo si povedal na moju sestru? Dostaneš cez pysky!“
Ignorácia nepomáha, ostáva útek alebo opätovanie agresie. Posledná možnosť vyžaduje od obete najväčšiu odvahu. Ale aj tá je jednou z reakcií, ktoré predátor očakáva (volá sa to tuším reflexívna kontrola (© KGB), útočník proste má moc nad chovaním súpera). Jediné, čo by mu vzalo kontrolu, by bola porážka v priamej fyzickej konfrontácii, alebo spojenie sa viacerých obetí v jednotnom odpore.
Ale v tom, ako si zvoliť správnu korisť, ako rozdeliť a opanovať aj viacero „menšinových“ jedincov, sú agresori často neprekonateľní. Záhady genocíd „bez odporu“, kolaborácii „proti logike“ boli už pomerne dobre zdokumentované, aj keď debata o ich mechanizme prebieha neustále.
Aby som sa nevykecával… Trumpovu stratégiu pomenoval pri jeho prvej kampani ešte jeho neonacistický kamarát Steve Bannon. Volá sa: Zaplaviť diskurz výkalmi (to je iba môj preklad slávneho „flood the zone with shit“). Nemal, samozrejme, namysli, výlučky ako také, zrejme myslel „shit“ v onom slangovom zmysle, ktoré označuje „všeličo“. Ide o to, že ak v krátkom slede vypustíte obrovské množstvo informácií (aj protichodných), vaša opozícia nemá šancu reagovať na všetko odrazu a adresáti vašich výrokov prestanú venovať pozornosť vašim skutočným zámerom a prestanú sa zaujímať o to, ktorý z nich je autentický.
Sociálne siete sú živnou pôdou pre tento účinný atak. Tvrdím (mierne konšpiratívne, keďže to neviem preukázať), že bezprecedentná prítomnosť Zi Chewa, Pichaia, Zuckerberga a tej smotánky* na Trumpovej inaugurácii nebola náhodná. Už Alvarová upozorňovala, že títo ľudia majú určitú predstavu o „vylepšení“ sveta, ktorému liberálna demokracia stojí viac-menej v ceste. Tak, či onak, ich siete nepodliehajú novinárskym, či etickým kódexom. Od začiatku tvrdia, že iba poskytujú „slobodný“ priestor na distribúciu informácií a nenesú za ne žiadnu zodpovednosť. Iste, na hnoji menom Tvárokniha musíte dať pozor, či nezobrazíte bradavku, ale ak máte určitý verejný vplyv, môžete pomocou newspeaku šíriť podporu hnutiam potláčajúcim ľudské práva a podobne.
Malá odbočka. „Goebbelsovský“ Sprachregulung sa vrátil a je na víťaznom pochode. Post-Neonacisti – hoci si už trúfajú na vtipné gestá – sú opatrní vo formuláciách. Nebudú už používať „Aussiedlung“ a „Sonderbehandlung“ pre označenie vraždenia, ale našli si nové znaky a pojmy. Ich zámery sú však podobné. Nový svet, Nový človek, Nová spoločnosť. Áno, už znova. Preháňam? Dúfam, že hej.
Čo s tým? Nuž, nevenovať pozonosť grónsko-mexickozálivným blúzneniam, colno-protieurópskym halucináciám, ale spôsobu, akým oranžutan a krvavý cár ovládli diskurz a tomu, aké sú výsledky a ciele ich besnenia. A znova, o cisárových nových šatách sa dajú napísať možno celé traktáty a následné kritické komentáre k nim, ale stačí si všimnúť, že tá textília tam jednoducho nie je. Ide o moc a prachy. Bez ohľadu na obete.
*V tomto prípade sa namiesto slova „smotánka“ lepšie hodí výraz „hnisík“, ktorý zvykol výstižne používať jeden z mojich dávnych kolegov
