Upozornenie: V tomto krátkom texte budem toxicky pozitívny. Môžem spôsobiť nevoľnosť dobre informovaným optimistom a načechrať pierka expertom.
Nie nevyhnutný úvod (kľudne preskočte)
Toxický pozitivizmus je zakrývaním neistoty a strachu. (Podobne, ako agresia.) V tej súvislosti mi napadá, že ľudia ako Menšík, Hrzán, Robin Williams alebo Julo Satinský zručne maskovali hlbšie smútky nánosom optimizmu. Ale nie iba klauni (v láskavom werichovsko-horníčkovskom chápaní), ale aj my, ktorí sme vychovávali deti, vymieňali opišané deky spod zomierajúcich rodičov, platili dane a zároveň robili chyby a priekaky*, ktorí sme boli na primnohých pohreboch svojich blízkych, ktorí sme nejako museli každý deň vstať z postele, vypľuť chrcheľ z hrdla a usmiať sa na zákazníkov a susedov a rodinu. Toxický pozitivizmus patrí k životu.
Málo potrebná poznámka: Písať s roztopašnou veselosťou o Ukrajine, kde ruskí okupanti vraždia bezbranných civilistov a deti, je možno nepatričné. Uvedomujem si to. Nechápte môj text ako prejav neúcty voči obetiam agresie. Naopak.
A teraz k veci: Ukrajina je naša nádej
Ja viem, nikdy nič nedopadne dobre. Svet speje k úpadku a rozvratu, mládež je skazená a naša generácia všetko pokazila atakďalej. A hej… blíži sa koniec sveta. Viem to, lebo sa to hovorí už asi tritisíc rokov. Tak to bude pravda.
Ponúkam iný pohľad a prognózu. Vychádzam z predpokladu, že súčasná generácia ľudí sa iba domnieva, že je svedkom prelomových udalostí a skazy. Čím NEnaznačujem, že súčasné geopolitické a environmentálne udalosti sú hodné úškrnu. Ibaže prispôsobivosť a tvorivosť nášho živočíšneho druhu, alebo ak chcete, náš potkaní cit pre prežitie, je za hranicou chápania.
Vojna na Ukrajine čoskoro skončí. Pojem „čoskoro“ som použil premyslene, lebo pre potreby tohto textu je vhodne časovo nezaostrený. Ale proste skončí, hoci neviem, ako presne. Prinajlepšom Puťkovou náhlou dovolenkou a úkrokom boľševicko-cárskej čižmy z územia, kde nemá čo hľadať. Prinajhoršom komplikovaným rokovaním (ktoré však neprinesie dementnému veleniu krvavej armády čas na pozbieranie síl).
Tak, či onak, čoskoro budeme mať východného suseda, ktorý bude mať najskúsenejšiu a najlepšie vyzbrojenú armádu v Európe. Krajinu, ktorá spoznala hodnotu národa a slobody – a kde teda hádam pri znovuzrodení odumrú aj posledné zvyšky sovietskej mentality (bolo to tam pred vojnou všelijako, to sa nedá maskovať). Krajinu, kam zamieria veľké investície, kam Nemecko, Francúzsko, Poľsko, aj Pobaltie nasmerujú pozornosť. Znie to ako propaganda, ale nebojte, neplatí ma žiadna ambasáda. Mince, ktoré staviam na jemne optimistické vízie stredovýchodnej Európy, som vyčaril z čítania o dejinách a z inštinktu. To, že píšem trocha ako Fučík, si nevšímajte. Vyviera to z mojej pradávnej romantickej mladosti.
Celkom fajn scenár pre Slovensko
Jednoducho a stručne… Geopoliticky oslabené Rusko (tú jamu si usilovne kopú sami) rovná sa privreté kohútiky pre piatu kolónu u nás, dokonca aj v Maďarsku. A možno – pozor, nežné sci-fi – dôjde aj k nebývalému nádychu slobody v Bielorusku Keď píšem o oslabenom Rusku, nemyslím tým, že na hladinu prevareného boršču nevyplávajú aj tukové krúžky akej-takej opozície. Dokonca si ani nemyslím, že zázrakom zmiznú teroristi ruskej tajnej služby, biznisy a bubny práčok peňazí. Rusko nepadne, ale možno sa viac bude musieť venovať usmiatej Číne, ktorá ho skupuje po kúskoch. (Tu musím ale dodať, že mám malú erudíciu a znalosti, aby som svoju satiru podoprel presnými faktami.)
Dovoľte mi hru na proroka. Predstavte si, že sedím tak, akoby som sedel v kaviarni na námestí…čojaviem…Kolína nad Rýnom v roku 1942. Masoví vrahovia mali sexi rande vo Wannsee, nemecké ponorky sú v delte Mississippi, plyn v Osvienčime sa úspešne odskúšal na 1 500 mužoch, ženách a deťoch zo Sosnowiec. Odvážil by som sa vtedy povedať, že o šesť rokov nastane obdobie Wirtschaftswunder, nebývalej konjuktúry hospodárstva? A že sánka hitlerovskej fúzkatej svine bude v nejakom moskovskom archíve?
S vážnym ksichtom tvrdím, že Pobaltie sa môže stať bratrancom Beneluxu. Tvrdím, že existencia hrdej, nepoddajnej a slobodnej Ukrajiny na našej východnej hranici, so silnými väzbami na Poľsko, a áno, aj Česko**, naruší miestnej mafii modus operandi. Potrvá to dlhšie, než by si jeden želal, ale tvrdím, že sa to stane.
Vravíte, že je to jedno, lebo sa miestny volič nezmení? Nesúhlasím. Miestny volič nie je tak bezfarebný, ako sa javí na sociálnych sieťach a v anonymných komentároch.
Miestny, takzvane blbý volič maskuje tú istú neistotu a strach, ako my. Len sa oprel o prvú stenu, ktorá vyzerala pevne. Čoskoro zistí, že bola postavená bez malty, veď tá bola rozkradnutá už pred desaťročiami.
—-
* priekak – po česky prů…švih
** Babiš chce len biznis a catch-all stranu, bez ruských algoritmov a kapitálu je to šašo
