Viem, že by lieky mali takému zamysleniu zabrániť, ale tak môžem za to, že poisťovňa nepreplatí?
Najprv nepodstatný úvod. Batman nemá nič spoločné s reálnym svetom. Podobne, ako westernovky a verneovky a tarzanovky. Vo filmoch (a komixoch) o Batmanovi sú veci smiešne jednoduché. Temné verzie toho prastarého hrdinu, ktorý vznikol asi 1939, sú groteskné, prízemné a pop-artové. Ale zábavné. Je to žáner ako každý iný. Mám dojem, že Batmana ako ponurého hrdinu reštartoval Frank Miller v 80tych rokoch. Áno, ten Frank Miller, ktorý má na svedomí Sin City alebo 300. Scenár ku komixu a filmu 300 je zľahka fašizoidný, ale hodnotiť tieto veci dospelými očami je ako kritizovať škôlkara za pastelkové dielko. Sú to len veci pre radosť, pripnú sa magnetkou na chladničku a potom kamsi založia.
Videl som Batmana a zaznamenávam pár postrehov pre svet a budúce generácie. (Ďakovné listy podpíšem za šesť eur a deväťdesiat centov, AKCIA!)
Batman čelí v príbehu Riddlerovi, mačacej kočke, temnej záhade vlastnej rodiny, Penguinovi a mafiánovi Falconemu.
Riddler (Hádankár) je sirota, ktorá zošalela v zariadení pre opustené deti (na Slovensku máme, chválapánubohu, funkčné domovy a resocializačné zariadenia). Pokúša sa odhaliť korupciu, ktorá sa vlečie roky. Nachádza „matovičovské“ riešenie. Navlieka si koženú masku (to nežné sado-maso patrí k batmanovskému svetu), trestá špičky korupčného systému. Tvorí si bublinu svojich priaznivcov, šokujúcim marketingom presviedča frustrovaných, aby pozdvihli zbraň. Keďže film je rozprávka, tento Mato… Hádankár končí v ústave pre mentálne narušených a prajeme mu skoré uzdravenie.
Catwoman je sexi zlodejka, ktorá potrebuje prežiť, ale má v sebe „morálku“. Ukradne si, čo potrebuje. Má nechty ako pazúry a špicaté topánky, aby maskovala svoju slabosť, túžbu po láske a mieri. Je krehkejšia, než sa javí. Prežíva. Ako mnoho ľudí na SK.
Temná záhada a hanba reprezentuje to, čo každému bráni postaviť sa zlu, do svetla a za seba, bez masky. Napríklad na SK je mnoho osobností, ktoré nie sú v politike len preto, že sú príliš sebakritické.
Penguin je podceňovaný gangster, ktorý sa nehanbí za to, kým je. Nelegálne zarába a prispôsobil sa systému, takému, aký je. Je to cynik, ale mohol by z neho byť aj dobrý sudca, prokurátor, alebo policajt. Nie je idealista, ibaže je ťažké mu to vyčítať. Treba ho zavrieť, ale nebál by som sa ho.
A potom je tu Falcone. Capo dei capi, robí biznis a zbiera kompro na každého. Nesnaží sa maskovať, ale ani byť príliš na očiach. Riadi mesto, políciu, súdy, ale keď ho Bruce Wayne navštívi, iba mierumilovne hrá biliard. Je dokonca možné, že pracuje pod dohľadom ešte viac ukrytého bossa. Ktorého nezradí.
Ak mi dokážete odpustiť túto blogerskú klauniádu a zamyslíte sa… všimli ste si, kto nie je veľmi na očiach, nemá jamkaté masky, nerobí zúrivé tlačovky, nenavlieka si žartovné obleky? Lebo to je človek, na ktorého sa majú obrátiť kamery.
Všimli ste si, ako málo na očiach je gorilí samec? Alebo človek, ktorého Vagovič v knihe označil za Padreho? A čo robia ľudia, ktorí boli iba okrajovo spomenutí v rôznych kauzách SIS?
Nemenujem. Lebo oni disponujú mocou, ktorú im poskytuje tma. A zároveň preto, lebo si zaboha neviem natiahnuť koženné gate a brucho mi tlačí do nepriestrelnej vesty s logom netopiera. Tak pomenujem až potom.
