Titulok tohto článku je súkromný experiment. Ak má pravdu Alexandra Alvarová, emotívne podfarbený názov článku zafunguje ako sexi balenie. (Naviac, do obrázku k článku som dal príťažlivé ženské oko, ako prísľub vzrušujúcich odhalení.)
Kto je Alexandra Alvarová? Je to autorka, ktorej knihu s názvom Průmysl lži: Propaganda, konspirace a dezinformační válka treba čítať a šíriť. Zdyelajte kim nezmazu!
Nebudem písať o tom, ako Alvarová analyzuje naratívy hybridnej vojny, nezmienim sa o tom, ako už roky bubnuje na poplach a ako sa snaží vysvetliť techniky politickej propagandy. Považujem za zbytočné predstavovať samotnú autorku, o ktorej sa vie, že sa dvadsať rokov zaoberá marketingom a metódami presviedčania. A erudovanému čitateľovi netreba pripomínať, že sme všetci v zákopoch, ktoré už dávno nevedú hlinou a krvou, ale sociálnymi sieťami. (Ako nápadne, lacno a pritom roztomilo čitateľovi lichotím, všimnite si.)
Budem písať o tom, že – hoci mám po prečítaní spomenutej knihy smutné „dumanie“ – mi napadlo, že jestvuje jednoduchý návod, ako rozoznať zápach kremeľských vetrov.
„Veď som si už pradávno vybudoval imunitu!“, zišlo mi na um.
Kedy? Ta šak počas očarujúcich 90tych rokov, plných ufo a ponziho schém, nádherne lákavých listov od Reader’s Digest, článkov o všeslovanskom vládnutí, pracovných ponúk na predaj fantastickej kozmetiky, nostradamovských halucinácií, copperfieldovských záhad prechodu múrom… Boli toho plné schránky a televízia. Mal som skrátka šťastie. V čase, keď som Zamarovského pokladal za gréckeho poloboha, moja mama hltala Ericha von Dänikena a mali sme množstvo debát o archeológii a histórii a pravde. Vtedy, rovnako ako dnes, som vedel málo o svete a vedeckom výskume. Rovnako, ako dnes, som sám seba považoval za výnimočne múdreho, akokoľvek som bol povrchný.
Ako som teda „vedel“, že sa Däniken mýli a ohýba fakty, ale Zamarovskému môžem veriť? Dnes viem, že to naozaj nie je tak zložité. Uvediem fiktívny príklad, v ktorom dvaja autori, nazvime ich „D“ a „Z“, vyslovujú domnienku o egyptských pyramídach (texty som si vymyslel).
D: Ako je možné, že nám takzvaní historici zamlčiavajú pravdu o nálezoch, ktoré by prepísali dejiny? V roku 1864 archeológ Hubert von Schwartzschwein objavil na kamennej doske, ktorá slúžila ako vchod do hrobky ReptaARepta, nákresy záhadných postáv s oblekmi, ktoré pripomínajú dnešných kozmonautov! Prečo je tento nález doposiaľ ukrytý v mníchovských archívoch? Hádajte! Áno, stavby pyramíd môžu byť v skutočnosti posolstvom mimozemských civilizácií a my sa musíme dopátrať pravdy, ktorú „akademici“ zatajujú. Atď…
Z: Bohaté archeologické nálezy, z oblastí, kde stoja najslávnejšie pyramídy, ale aj z vykopávok Džedefreho pyramídy pri Abú Rawáš, nám dovoľujú vysloviť domnienku, že pyramídy boli postavené remeselníkmi. Máme zoznamy „platieb“ pre stavebných robotníkov, zvyšky kamenárskych nástrojov. Nepoznáme technologický postup stavania, nádejou je experimentálna archeológia, ktorá zažíva rozkvet. Atď…
Vidíte to? Emotívne a tendenčne kolorizovaný text versus relatívne nudné konštatovanie.
Text autora „D“ je príťažlivý, už vopred podsúva názor, pracuje s hnevom na klamárske elity, so vzrušením nad odhaleniami „skutočnej pravdy“. Je obratne maskovaný ako priam sokratovská pochybnosť, boj za práva na vlastný názor. V skutočnosti je to prázdne, primitívne a jednoducho klonovateľné. Nebohý Umberto Eco by dokázal vyprodukovať tisíce podobných konšpirácií týždenne. A boli by ďaleko farebnejšie a tvorivé.
Naproti tomu, text autora „Z“ ma vyzýva, aby som si overil spomenuté fakty (nehovorí, že sú zatajené). Ďalej mi hovorí, že nemá úplnú istotu a je potrebné ďalej študovať a sledovať, čo sa udeje na egyptologickom poli.
Máte stále pocit, že je ťažké inštinktívne si vybrať z dvoch verzií tú, ktorá si zaslúži pozornosť? A ako je to teda teraz, v čase sofistikovaného útoku na demokratický svet? Dlho som si myslel, že stačí ignorovať postfaktuálne blbosti, ale po Brexite, Trumpovom úspechu a najmä po triumfálnom návrate odporného Fica, som si uvedomil, že zatvoriť sa na chate a zatiahnuť závesy je iba normalizačný zlozvyk, ktorý mali naši rodičia. Potom som sa domnieval, že pomôže „fact checking“ a kritické myslenie, diskusia. Ak ste sa niekedy pokúsili diskutovať s voličom Republiky, viete, že je to cesta zarúbaná.
Tak v čom spočíva TAJOMSTVO MOJEJ METÓDY? (Áno, ďaľšia manipulácia, veď to musíte vidieť.)
Ukážem to na ďaľšom príklade. Vojna sa práve rozhorieva naplno. Pretože napríklad: marcové prezidentské voľby na SK a v Rusku, Voľby do Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, júnové voľby do Európskeho parlamentu, novembrové prezidentské voľby v USA. Fínske voľby prezidenta nespomínam, tam sa červená rakovina významne neusadí. Nesledoval som bulvár a dezinfo scénu podrobne, všimol som si ale narastajúce názvy článkov typu (iba lovím z pamäti):
„Zo slov Baby Vangy budete šokovaný“
„Desivé pády lyžiarskych hviezd“
„Slovensko bičuje víchrica!“
„V Istanbule zaútočili na taliansky kostol!“
„Vážne obvinenie zo strany Fica. Došlo k porušovaniu ĺudských práv?“
„Vieme dátum, kedy Putin rozpúta tretiu svetovú!“
„Trump podporuje texaského guvernéra v konflikte medzi štátmi a Bielym domom kvôli imigrácii!“
Samozrejme, je to iba náhodná zbierka mémov, na ktoré natrafím pri blúdení internetmi. Bez toho, aby som tie texty čítal, tak nejako cítim, že sú to vedrá sračiek. Nemám na to dôkaz a nemôžem ani preukázať, že sa za nimi ukrývajú konkrétne trolie farmy alebo PR agentúry, nedajbože Kremeľ. Mám iba inštinkt, vypestovaný počas adolescencie, keď našich rodičov šokovali otvorené dvere ZOO smerom do džungle a keď sme sa my museli naučiť po nej pohybovať.
Je to prosté:
Keď je niečo ZADARMO, ÚŽASNÉ, ŠOKUJÚCE, VZRUŠUJÚCE, VULGÁRNE, tak je to debilina.
Je nevyhnutné robiť si srandu z autorít a dokonca aj náboženstiev, ale netreba podliehať pocitu, že neexistujú žiadne hodnoty.
Akonáhle po prečítaní/pozretí čohokoľvek pocítite hnev, hlboké dojatie, strach alebo pohlavné vzrušenie, počítajte do 50 (V prípade pohlavného vzrušenia existuje ľahké riešenie, hovoril kamarát). Potom to prestaňte čítať a sledovať.
Je veľmi dôležité pochybovať aj o Alvarovej, Hitchensovi, deGrasse Tysonovi, Russelovi, Snyderovi, Hararim a celej tej bande yntelygentuálov. Ale treba ich čítať. Znova a znova.
Najviac premýšľam nad tým, ako to odovzdať generácii môjho syna. Oni už nečítajú ďalej ako je perex a sú zahltení informáciami ešte viac, ako my. Som ale optimista. Vedia viac, ako si myslíte. Už sa do džungle narodili, ich skrotenie by stálo veľa úsilia.
