Zaviesť skúmanie vplyvu ožranstva na dejiny (Česko-) Slovenska je nevyhnutné. Kiežby som mal odborné vzdelanie! Nobelovka by bola moja.
Všetci tak nejako tušíme, že pán Chlast pohladil lepkavými prstami nejednu udalosť našej histórie. Väčšinou sa o tom tak všeobecne žartuje, spomína sa „krčmový volič“, štebotá sa o závislosti vysokých úradníkov, prokurátorov, poslancov a premiérov. V zásade sa to pokladá za miestny folklór, sprievodný jav akejsi slovenskej nátury. Alkohol je všadeprítomný v každej SK-noir knihe, od Dána po Soltésza, zapíja sa ním znechutenie, strach, splachuje sa ním pachuť po krvi a nespravodlivosti. Nezaobíde sa bez neho akýkoľvek autentický film o východniaroch, je to nevyhnutná rekvizita miestnej komédie aj tragédie.
Ja ale tvrdím, že alkohol nie je iba módny doplnok slovenského kroja, pokrivená spona na súkenných kabátcoch. Tvrdím, že zohral (a zohráva) ďaleko väčšiu rolu pri zásadných politických rozhodnutiach, než sa verejne priznáva. A keď píšem „ďaleko väčšiu“, tak to aj myslím. Spomeňte si na nepreberné množstvo nahrávok z chát, konšpiračných bytov, záznamov správ. Vybavte si niektoré konkrétne tlačovky Som presvedčený, že takmer všetky zachytené rozhovory, oznámenia a útoky majú alkoholovo-barbiturátovo-kokaínový nádych. Mnohé by to vysvetľovalo.
Tvrdím to v duchu frázy „podľa seba súdim teba“, pretože PRESNE viem, ako intoxikácia mení perspektívu a aké utešené poklady mysle vyplaví alkohol na povrch. Všetky nedobytné opály podvedomia, zdanlivo pochované fosílie hnevu a koprolity čiernobieleho videnia. „V Staré Příbramy jsem propil své sako i pověst,“ hovorí úprimný Menšík v jednej zo svojich úžasných historiek. A úprimnosť je to, čo tu potrebujeme možno zo všetkého najviac.
Tento text najhlbšie pochopí ten, kto reálne vyvolával svojich démonov, a nedostal do vienka milosrdný dar výpadkov pamäti, alebo sociopatiu (ako Róbert I. Nafurt). Tí, čo pijú občas, vnímajú svoje sporadické zážitky a rozhodnutia ako smiešne epizódy. Tí, čo nepili nikdy, pokladajú alkoholikov za opovrhnutiahodné mokré vechte. Ja nesúdim toxikomanov, závislosť si vyžaduje liečbu a odhodlanie. Všímam si ich vtedy, keď majú moc a snažia sa zničiť moju vlasť.
Naše dejiny sú preplnené alkoholikmi s reálnou výkonnou mocou. Ak rozumiete tomu, čo znamená „chlastať“, neprekvapujú vás ich nekonzistentné výroky tlačovkách, nie ste ohromení ich agresívnymi impulzmi a rozhodnutiami, nežasnete nad ich paranojou a slabošským nadúvaním hrudníka.
Ak ste niekedy naozaj „poctivo“ pili, dokonca ste si vedomí, že ich bľabotanie nie je nijako smiešne. Keď masový vrah, zlodej, prospechár a klamár Klement Gottwald v roku 1929 opozičníkom tvrdil, že sa do Moskvy „jezdí učit, jak všem zakroutit krk“, vyvolalo to pobavenie. Ak by smieškovia tušili rozmer alkoholizmu budúceho kvázi-štátnika, okamžite by urobili všetko pre to, aby sa nikdy nemohol ani len priblížiť k výkonnej moci. Po vojne priletel na fúzoch krvavého cára ako pomstiteľ z komixov (Pigman, respektíve человек-свинья) a popravil celú republiku, vyhnal alebo zavraždil intelektuálnu elitu a zničil zvyšky nádeje a hrdosti národa na štyridsať rokov.
Denné popíjanie, ale pozor, aj ťažké abstinenčné príznaky, úplne menia osobnosť. Ak je to bežný družba na svadbe, stojí to pár rozbitých skiel a vylomených zubov. Ale keď ide o malomeštiaka bažiaceho po moci a uznaní, zahnaného do kúta, a predsa obdareného omámeným elektorátom, nesmejte sa. Naozaj. Dokáže veci, o ktorých si myslíte, že nie sú možné.
Zápasíme o budúcnosti krajiny. Je potrebné aspoň tušiť, čomu čelíme a nemať ilúzie. Chlastológia môže byť jedným z kľúčov k chápaniu našej politickej reality.
