Dnes sa veľmi často a z s prekvapivou ľahkosťou vypúšťajú do ovzdušia slová bez obsahu. (Veď viem, sám to neraz spácham). Ale pri niektorých slovách, ktoré majú veľký vplyv na smerovanie tejto krajiny, je užitočná opatrnosť.
Mám na mysli slová "prirodzený" a "tradičný". A konkrétnejšie, v slovných spojeniach "prirodzený výber" a "tradičná rodina".
Darwinovo "survival of the fittest" je (tradične) najmenej pochopený mém. Prežitie najsilnejších, najviac atletických, najprefíkanejších - nič z toho nijako nevyplýva z evolučnej teórie.
Drobná rybka pichľavka siná (Gasterosteus aculeatus) je úžasne odolná a žije prakticky všade. Tá morská má výrazné pichliače "na brušku", ale tá, čo žije v jazerách, jednoducho žiadne panvové ostne nemá. Fosílny a genetický záznam presvedčivo potvrdzuje, že na adaptovanie stačilo jazernej verzii nejakých 10 000 rokov (v evolučnom čase okamih).
Rybička v mori je ťažko stráviteľná pre predátora, naopak, jej sesternicu v jazere larva vážky nemá za čo chytiť.
Ktorú z nich prirodzený výber uprednostnil? Ktorá je silnejšia a lepšie prispôsobená? Nuž, obom sa skvele darí v ich konkrétnom prostredí. "To fit" neznamená byť zdravý a silný, znamená to "byť cool a in" 🙃.
Prečo to píšem? Lebo v týchto detailoch sa ukrýva diabol pochybnosti o akomsi Pláne, ktorý je za tým. Samozrejme, nijako nemôžu vylúčiť, alebo potvrdiť úmysel prípadného demiurga.
Dôležité sú: pochybovanie, hľadanie, snaha porozumieť. Ľudia, ktorí ľahkovážne hovoria o tom, čo je v súlade s prírodou a čo proti prírode, majú ISTOTU. Vytesanú do kameňa, napísanú v posvätných textoch, ktoré sa nesmú rozporovať. Preto nerozumejú slovu "prirodzené" a nekladú si zaujímavé otázky.
Ako to súvisí s človekom a spoločnosťou? Veď nie sú civilizácia a spoločenstvo ľudí (podľa plánu) oddelené od zvieracej ríše? Nemá hádam človek svoju zmluvu s bohmi a vesmírom, svoje pravidlá, čo platia od úsvitu dejín? Vylúčiť sa to nedá. Ale ak súhlasne prikývnete na predošlé otázky, vaše odpovede pramenia z viery. Bez dôkazu a bádania.
Bádanie nám, naopak, znova a znova dokazuje, že človek a pichľavka sú príbuzní a že prírodná a prirodzená je zmena, nie dogmatická strnulosť.
Pozor! V tejto súvislosti si treba pripomínať aj opakované Dawkinsove vyjadrenie, že evolučnú teóriu nesmieme aplikovať na spoločnosť. Tá má svoje viery - dohody o imaginárnych veciach, ako sú peniaze a národ a ľudské práva. Tie dohody sú dôležité, bez nich sa spoločenstvo väčšie ako tlupa proste rozpadne. (Voľne interpretujem Harariho)
A tu sa dostávame k slovu "tradičný". Mám nepríjemné zimomriavky vždy, keď ho počujem. Pretože pre pochopenie tradície treba študovať zdanlivo nudný dejepis. A to je veeeľmi dlhý proces.
Keď sa niekto odvoláva na tradície, nikdy si nie som istý, ktoré tradície má namysli. Európska tradícia sa všeobecne chápe ako grécko-rímsko-židovsko-kresťanská. Ak prijmeme aj vnímanie de Gaulla, že Európa siaha po Ural (čo je asi geograficky správne), potom treba zahrnúť aj tradíciu byzantsko-stredoázijskú.
Tak teda, ktorý posvätný odkaz je kľúčový? Možno jestvuje nejaká syntéza rôznych filozofií, spôsobov života a viery a možno sa zrodila v obnovenom Ríme s neomylným pontifexom na čele. Alebo je posledným strážcom tradície "Tretí Rím", ako sa o Moskve občas hovorí vo východnej teológii.
Mám aj alternatívnu odpoveď. Naša tradícia sa zrodila aj v zákopoch pri Somme a Verdune a Amiens. Šepkali si ju vojaci do piesku pláží Normandie a prachu miest, väzni a otroci v Majdanku a v gulagoch a na všetkých tých ohavných miestach. Ako svedčí literatúra, tam sa kládli zásadné otázky o tom, čo znamená byť človekom.
A či debata o tom, čo všetko je ľudským právom, môže byť niekedy uťatá. Lebo ak bude, všetka (tradičná) hrôza sa zopakuje znova.
Práva a prirodzenosť sú vždy o konkrétnych ľuďoch a o empatii. A TO je tradícia, ktorú uznávam.
Zaujímavé video o výskume rybičky Gasterosteus aculeatus: https://youtu.be/Pv4Ca-f4W9Q?si=NSLlIQ9etkNKuFzn
