Existujú báje a povesti o extrémistoch s červeno-fialovo-modro zafarbenými vlasmi, ktorí tvrdia, že muž môže rodiť deti, že je takmer nekonečný počet pohlaví, a že sa hocikto môže identifikovať ako hocičo.
Prečo posmešne píšem o „bájach a povestiach“? Tvrdím snáď, že podobní ľudia neexistujú? Nie. Ale všimli ste si, že ich názory sú iba zručne vystrihané do jednoduchých mémov a nafúknuté, aby vzbudili vášeň, hnev a strach? Ak ste si to nevšimli, popremýšľajte, či vami niekto nemanipuluje.
Ja osobne nemám problém vypočuť si argumentáciu Jordana Petersona, Bena Shapira, dokonca ani Piersa Morgana, viem totiž veľmi dobre, že v podstate prezentujú akýsi konzervatívny a v súčasnosti hádam väčšinový pohľad. Nesúhlasím s nimi, ale opačné názory sú v západnej civilizácii dôležité. Osobne mám rád oponentov, som vyznavačom sokratovskej metódy. Ale mémy mi nestačia, počúvam celé diskusie a všímam si aj to, či extrémisti z ktoréhokoľvek tábora majú naozaj tak silný politický výtlak, ako sa to javí.
Všimnite si, ako dnes funguje propaganda a politický marketing. Nepracuje vyslovene s klamstvom, ale vyberá a zdôrazňuje okrajové udalosti a názory a následne ich dáva do súvisu povedzme s neškodnou legislatívou.
Je to pomerne jednoduchá metóda manipulácie. V 90tych rokoch ju používal Däniken pri argumentácii o mimozemšťanoch. Uviedol nejaký fakt – povedzme o nehrdzavejúcom železnom stĺpe v Delhi, popísal a zdôraznil nejasnosti okolo jeho produkcie, ignoroval plauzibilné hypotézy, aby následne argumentoval v prospech mimozemského pôvodu. Pričom, všimnite si ten trik: Ak by aj pôvod toho stĺpu nebol uspokojujúco vedecky vysvetlený, nevyplýva z toho prakticky nič. Ale ak z toho niečo vyplýva, tak prakticky všetko: remeslo Atlanťanov, podzemných jašterov, jediného boha, človeka cestujúceho časom do minulosti… dosaďte si. Je to groteskné.
Rozprávky o LGBT+ komunite, ktorá chce rozložiť spoločnosť, vychádzajú z mémov, úsekov reality, ktoré sa šíria ako požiar. Ale pozor! Nezdieľajú sa iba v dezolé scéne. To by bolo zjednodušovanie. Významná časť ľudí, ktorí podľahli čaru tých rozprávok, nie sú úplne vymletí, alebo bez erudície. Uverili, že existuje niečo ako „LGBT ideológia“, presadzovanie práv nasilu. Časom zistia, že to bola ilúzia. Obohratá platňa dejín, verte mi.
Citlivosť ľudí ohľadom tradície a nebezpečnosti ideológií môže byť užitočná. Najmä vtedy, ak si napríklad všimnú pokusy o zavedenie autokratického režimu, tvrdenia o jedinej zjavenej pravde alebo pestovanie kultu osobnosti.
Prijatie každej novej myšlienky je proces. Diskusia o odlišných náboženských pohľadoch, nemorálnosti otroctva, právach ľudí čiernej pleti (a podobne) mala vždy viacero fáz. Najprv nastal šok, zhnusenie, vydesenie. Ľudia stredu majú radi to, čo sa nemení. Nemálo z nich verí v tradície (nech už je to čokoľvek) a nikdy nepremýšľali, aké by to bolo, ak by ich viera bola minoritná. Ďaľšia fáza? Hromy blesky, zastavme ich bratia atakďalej. A nakoniec sa to vsiakne. Keď normálni uvidia namiesto imaginárnej „komunity“ iných konkrétnych ľudí (čo sa stane s matematickou istotou), budú v pohode akceptovať ich práva. Nepriateľ vzbudzuje hrôzu, iba ak je dehumanizovaný a zovšeobecnený.
O vyprázdnených populistov nemajte strach. Nájdu si inú menšinu, reálnu, alebo vyfabrikovanú, zodpovednú za hriechy sveta. Všimnite si, že im nikdy nebudú prekážať krvaví diktátori, naozaj vplyvní ľudia bez morálky, prepierači peňazí, ani otrokári a bossovia kartelov. Na ovládanie más vždy bude treba akýchsi sionských mudrcov, templárov, bosorákov, ryšavcov, chazarov, malomocných, katarov, husitov, buzíkov, ľavákov… fantázii sa nekladú medze.
A poznámka na záver. Je naozaj jedno, aká stará/mladá je naša demokracia. Samostatné Slovensko (verzia 1993) bolo založené ľuďmi, ktorí pateticky nosili po parlamente Ústavu, kým rozkrádali majetok svojich vnúčat. Mali problém do Ústavy napísať, že Slovensko je štátom pre všetkých slovenských občanov bez ohľadu na pôvod, vierovyznanie, rasu, orientáciu. Mali problém akceptovať našu ozajstnú bohatú históriu, ovplyvnenú Avarmi rovnako ako Maďarmi či Osmanmi, sedmohradskými kniežatami, reformáciou alebo masarykovským Československom. Mali strach zo slobodnej, otvorenej, sekulárnej spoločnosti.
Tvrdí niekto, že sa dnes mám báť transrodových alebo homosexuálnych ľudí? Ovládajú SIS, môžu ma dostať pred súd, iba ak pípnem o doživotnom Ficorodí? Majú v rukách slovenské médiá, súdy, prokuratúru a ničia budúcnosť mojich detí? Nedajte sa vysmiať. Rozpoznajme skutočné hrozby.
