Ale pustím sa do žonglovania s úvahami toho typu, veď nech je sranda.
Mohol som sa pokúsiť porovnať nášho vyprázdneného politika s akýmkoľvek zakladateľom dynastie, tyranom, capom dei capi, populistom. Je ich v histórii Európy toľko, že sú miestami až nudní. Prečo? Lebo vzorce ich chovania a žiadostivosť po moci sa často v hlavných črtách opakujú. A mám sukromný názor, že ak by sme sa sústredili najmä na ich sebavedomie a narcistické črty, väčšinou ani nerozoznáme jedného od druhého.
To, čo ma zaujíma najviac, je snaha pochopiť, prečo jeden mocný muž, akokoľvek krutý a bezohľadný, zanechá v dejinách stopu, ale pri inom vlastne netušíme, čo má byť vlastne jeho odkazom. Všeobecne sa myslí, že Ficovi ide iba o kšeft, rozdávanie lénnych výsad a beztrestnosť. Ibaže, ako vraví postava politika v seriáli House of Cards, tí, ktorí nechápu, že mať moc je ďaleko viac, ako mať prachy, sú na smiech. Moc, to znamená vytvoriť si lojálnu nobilitu, svojich ľudí. Peniaze, aj postavenie nad zákonom už prichádzajú iba ako bonus.
Pre potreby porovnania som zašmátral v koši plienok tzv. stredoveku, lebo k Ficovi sa mi to nejako hodí. (Samozrejme, naznačenie zápachu výkalov mi iba vkĺzlo do vety). Fico kdesi aj vravel, že ak by mal možnosť, pozrel by sa do stredovekých čias, hoci mal zrejme viac na mysli také to už feudálne obdobie (ale to berte iba ako fejtonistickú poznámku na okraj). Zvolil som Clovisa I. Rovnako dobre som mohol siahnuť po Odoakerovi, Alarichovi, či Theodoricovi, ale v tomto texte na tom až tak nezáleží.
Clovis (Clodovech, v našich učebniciach Chlodovik, prípadne polatinčene Ludovicus), tradovaný ako prvý zjednotiteľ Frankov, šiel po moci ako po údenom. Inak by nemohol vládnuť a ani sa zbaviť konkurentov – a tie mená musím spomenúť, to je ako Pán prsteňov – Ragnachara, Chararica, Sigoberta Chromého a jeho syna Chlodorica Otcovraha.
Zatiaľčo Fico musel pre uchopenie moci nabaláchať elektorátu, čokoľvek chce počuť, Clovisovi stačilo odvodiť svoj pôvod od akéhosi polomýtického predka. Ten sa vraj zrodil zo spojenia svojej mamy a morského tvora. Fico si musel svoju monštróznu chobotnicu pracne vybudovať, a jeho politický pôvod je iba v normalizačných rozprávkach.
Clovis musel vybojovať reálne bitky (najmä s Rimanmi pri Soissons – schéma bitky od 4tej minúty, alebo s Vizigótmi pri Vouillé). Fico nemusel rozdávať krvavé rany. Potreboval iba živiť strach, použiť pechotu dezinformačnej scény, spanilú Blaho-slavenú jazdu a jamkatých lučištníkov, čo radšej stoja ďaľej od bitiek, ale často ich rozhodnú.
Medzi Clovisom a Ficom existuje ale jeden podstatný rozdiel. Ich motivácia a význam pre históriu. Tak Clovis napríklad posilnil Merovejovskú dynastiu, ktorá po ňom vládla takmer 250 rokov. Ďalej upevnil svoje postavenie v „zahraničnej politike“, pretože konvertoval kvôli milovanej Clotilde na nicejské kresťanstvo. Ona je práve preto považovaná západnou aj východnou cirkvou za svätú. (Jej polatinčené meno znie Chrodechildis, čo pripomína názov baktérie. Či to iba mne?) Clovis stojí prakticky za vznikom Franskej ríše ako mocného štátneho útvaru.
Nuž a ako využil svoju politickú silu Fico? Ostane po ňom v konečnom dôsledku aspoň niečo? Zjednotenie, tradícia, vybudovanie rešpektu v zahraničí, reforma? Ak je v politike iba pre pocit nejakej dôležitosti, drahé hodinky a tak… ja nerozumiem, akú majú politici tohto typu víziu. Ak nie o krajine, tak o svojom živote, cieľoch, odkaze.
A majú niečo také, alebo sú naozaj iba zúfalo vyprázdnení?
Iné odkazy:
https://en.m.wikipedia.org/wiki/List_of_Frankish_kings
https://www.britishmuseum.org/collection/term/BIOG141386
https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Chlodovik_I.
