Názor Mariána Greksu na čokoľvek (dokonca ani prostoduchá debata okolo búrok, kočíkov a Pohody) ma nijako špeciálne nezaujímajú. Ale zároveň hej. Som ako každý somár, naskočím na kontroverzie (je to taký fajn spôsob, ako ignorovať vlastný život, prokrastinovať a poučovať ostatných, proste mňam).
K veci: Pozrel som si to Greksovo video (nechcel som dať link, ale po uvažovaní dávam, aby bolo zreteľné, na čo reagujem).
Prvú vec, ktorú som si všimol, že nevie, ako sa v amatérskych podmienkach dá vytvoriť čítačka pripraveného textu tak, aby komentátor nevyzeral, ako imbecil, ktorý blúdi očami kamsi ponad kameru. Sú aplikácie, ktoré fungujú ako profi čítačky na monitore. (Nevadí, že si pripravil text vopred, ak to urobil sám, good for him).
Druhý postreh, emócia. Na tej by nebolo nič zvláštne, ak by nebola tak silná, že mu dala právo hrubo napadnúť neznámu ženu. Ak tá emócia totiž bola spontánna, potom ju vopred premyslený a čítaný text otupil.
Zaznamenanie číslo tri, povrchnosť. Video na tento spôsob vzniká relatívne ľahko, ale svetelné podmienky, stabilita objektívu, oblečenie... atď atp. si vyžadujú pozornosť a prípravu. Tá umožňuje pôvodnú extrémnu emóciu premyslieť a rozmeniť na ľudskú reč.
Hrubo zaútočiť na akúkoľvek ženu a matku, navyše s premysleným zámerom, bolo v tejto krajine vždy považované za zbabelosť. A teraz je mi jedno, akú chybu urobila/neurobila, aká je a či v niečom zlyhala/nezlyhala.
A ak aj má pán Greksa hlbší dôvod sa na ňu hnevať, jeho výstup ho degradoval. A nie iba to. Stratil tvár ako muž a chlap. Rád by som videl, ako svoje slová hovorí do tváre tej ženy a jej manžela. Možno sa cíti dostatočne silný na jednu popapuli, možno zopár faciek v živote dostal a rozdal. Ale to je jedno.
Nie som bitkár. Nikdy som nebol. Jedno však viem. Keby takto zaútočil na matku môjho dieťaťa, bolo by mi jedno, či vyhrá v bezprostrednom zápase. Ale neodišiel by bez vážnej úhony. Za žiadnych okolností.
Útočte už konečne na seberovných, srabi! A nie na ženy cez kameru a texty, zbabelci!