Prečo je tento blog hodný čítania? Veď máme dosť začiernené myšlienky aj bez spomienok na atrocity počas Šoa. Veď hej. Ale takéto texty sú dôležité práve tu a teraz. Neschovávajme sa pred desivou realitou, ktorá sa môže odohrať znova. Vďaka znovuzrodenej ultrapravici, čo si dáva šiť obleky a kroje namiesto uniform.
Že preháňam? Možno. Ale som hlboko presvedčený, že nie. Aj to v tomto texte vysvetlím.
Scéna¹:
Miesto: Osvienčim-Brezinka, „prezliekacia“ miestnosť vedľa plynovej komory Krematória II.
Očití svedkovia²: David Nencel (v interview s A. Kilianom), Filip Müller
Krásna žena s havraními vlasmi sa vyzlieka³.
Pri náprotivnom múre miestnosti stoja väzni, držia tabuľky s namaľovanými písmenami abecedy. Tam treba ísť po kúpaní, k správnej ceduli so začiatočným písmenom svojho priezviska, premýšľa. Vraj nám budú vydané doklady o dezinfekcii.Tak to aspoň vravel schutzhaftlagerführer Hössler ⁴. Kráska sa v duchu trpko uškrnie. Dávno pozná všetky kaleráby a drísty mužov, nevraviac o dôstojníkoch SS. Hoci bola v „árijskej“ časti Waršavského getta, hoci iba ona vie, čo obetovala, aby získala papiere na vysťahovanie do Južnej Ameriky⁵, neomylný inštinkt jej vraví, že tu, na tomto mieste bez omietnutého stropu, je posledná stanica.
Nemá čas vyhodnocovať situáciu úplne triezvo. Ale vníma náhlenie a agresiu unterführerov s obuškami, plač zmlátených žien, pohŕdavý pohľad dvoch esesákov, ktorým takmer kvapkajú sliny z papule, keď im na ňu padne zrak. Tú slizkú dychtivosť zbabelých mužov rozozná na hony. Má dvadsaťšesť rokov, a pradávno zistila, akou mágiou vládne nad chlapmi, pre ktorých sú ženy iba bábikami na hranie.
Začne predvádzať posledné vystúpenie. Odhadzuje svoje zvršky so zvodnou eleganciou nadanej tanečnice. Sama nevie, čo presne urobí, jej plán sa iba vynára z hmly podvedomia. Zrak jej už predtým skĺzol po otvorených púzdrach pištolí, ktoré rádoby-nadľudia vystavili, aby udusili nádej na odpor.
Pomaly si sťahuje pančuchy, odopína topánku. Oberscharführer Quakernack vysúva svoj vychrtlý ksicht dopredu, aby lepšie dovidel na hebké stehná. Vzápätí ten nadržaný káčer zakváka od bolesti, zasiahla ho opätkom doprostred čela!⁶ Bol to bleskový útok, veď tanec, ktorý trénovala celý život, je ako bojové umenie. Šikovný pohyb nôh, tajomstvo úderu! Boxeri by vedeli rozprávať… Quakernack sa odrazu nesmeje, zašpinený od krvi obetí, ako stokrát predtým. Bliaka ako vystrašené jahňa. Ledva zodvihol dlane k tvári, kráska mu vytrháva zbraň od opaska a vystrelí na oberscharführera Schilingera, ktorý stojí hneď vedľa. Jožko zomiera v bolestiach. Káčera druhý výstrel nezasiahne⁷. Ženy sa vrhajú na „ubermenšov“, zhasína svetlo.
Opona sa zatiahne, až keď sú z miestnosti odvedení väzni Sonderkomadna a guľometná paľba ukončí statočný odpor.
Ako a prečo to súvisí so zakuklenými slovenskými neoľudákmi
Predstavitelia strany Republika (alebo súdružka Kitseevovičová-Vyhnaná, ale tej sa nechcem venovať) veria, že ich politické vízie sa nedajú spájať s nostalgiou k národnému socializmu 40tych rokov minulého storočia. Ja tvrdím, že nemajú ani približnú predstavu o tom, ako nenápadne a plazivo vzniká atmosféra, v ktorej sa stane separovanie konkrétnych skupín obyvateľstva normou.
„Súcitíme so všetkými obeťami genocíd a vojen a nedovolíme, aby bol v budúcnosti ktokoľvek odvlečený alebo zabitý kvôli svojmu pôvodu, vzhľadu, názoru, presvedčeniu alebo kvôli inému ‚kritériu‘,“ píše sa na webe strany Republika. Druhým dychom dodávajú, že prezident Tiso „…v danom ťažkom čase robil, čo sa dalo, aby Slovensko čo najviac uchránil“ a „…na niektoré kontroverzné historické udalosti majú rôzni ľudia iný pohľad… Našou politickou povinnosťou je však sústrediť sa na problémy, ktoré trápia Slovensko dnes.“. Tieto vety znejú neškodne. Ale iba do chvíle, kým si jeden nevšimne ich vyprázdnenosť. Vysvetlím.
Tak napríklad odmietanie zabíjania nevinných je v súlade s dnešným civilizačným nastavením. A tak to „republikáni“ vo všeobecnosti opakujú. To, čo nechápu, je fakt, že už samotné vylučovanie skupín občanov a potláčanie ich práv je obludné. Samotné nálepkovanie občanov podľa pôvodu, sexuálnej orientácie, sociálneho postavenia, a (zatiaľ) slovné útoky sú opakovaním mechanizmu Šoa. Jasné, viem, že nebudú stavať plynové komory, nemajú na to kompetencie. A domnievam sa, že keby boli pri moci, rozkradli by materiál a prostriedky na krematóriá skôr, než by stáli základy budov. Som presvedčený, že by sa chovali rovnako, ako všetci hejslováci (viď SNS) v krátkej histórii SR (verzia 1993). Je to len môj názor, možno im krivdím. Možno majú ozajstné ideály (...).
Čo sa týka odmietania zodpovednosti Tisa za vojnové zločiny, tam pre mňa nejde vlak. Renomovaní českí aj slovenskí historici dnes nijako nespochybňujú Tisovu vinu a ja nemám dôvod im neveriť.
Historické udalosti, ktoré viedli k vyvezeniu (do SNP cca 50 000) židovských spoluobčanov za 500 ríšskych mariek/osoba, nie sú kontroverzné! A aj keby si ľudáci mysleli, že Židom nič nehrozí, nezbavuje ich to viny. Ako si mohli vôbec pomyslieť, že časť občanov nechajú odviesť preč a je to v pohodke? Tie udalosti sú jasne vydokladované a dokázané aj v súdnych procesoch. A majú jednoznačný vplyv aj na súčasnosť Slovenska. Aká kontroverzia? (Filip Müller, jeden z mála preživších zo sonderkomanda, bol zo Serede. Čiže Slovák!!!)
To, čo mi vadí na Republike, budúcom koaličnom partnerovi Smerohlasu (prognóza), že sa naučili, ako obratne kľučkovať tak, aby nedali najavo svoje skutočné presvedčenia. V tomto sú zbabelí, ako Quakernack a celá tá SS zberba. Akonáhle by mali moc, demaskovali by sa.
Preto nikdy nesmú získať moc. A preto sa musí upozorňovať, ako sa v minulosti formovalo prostredie pre možné násilie zo strany štátu.
A na osobnú nótu... budem vždy ľudsky pohŕdať každým voličom Republiky. Hoci viacerí boli mojimi kamošmi. Škoda.
---
¹ Müller, F.: Sonderbehandlung. Tri roky v osvienčimských krematóriách a plynových komorách. Bratislava 2019, s. 113-116
² Friedler, E, Siebertová, B., Kilian A.: Svědkové z továrny na smrt. Praha 2007, s. 128 - 130
³ S vysokou pravdepodobnosťou Franceska Mann, židovská baletka
⁴ Nikdy sa nedozviem, či moja babka videla Hösslera a Quakernacka v Bergen-Belsene, kam dorazili v apríli 1945, aby zanedlho na to pochovávali navŕšené hromady svojich obetí. Hössler odvisol v decembri 1945, ani vianočné nákupy za nakradnuté zlaté zuby si neužil.
⁵ V niektorých publikáciách je Franceska Mann podozrievaná s počiatočnej kolaborácie s Nemcami. Zatiaľ nemám v tom ohľade erudíciu, ale súkromne si myslím, že krásne sebavedomé ženy, ktoré urobili to, čo bolo treba, budú cieľom útokov a spochybňovania asi až do konca civilizácie.
⁶ Podľa Nencelovho svedectva hodila do esesákov podprsenku.
⁷ Nácek Quakernack bol v roku 1946 popravený. Myslím, že sa pri poprave nesmial, hádam skôr pustil do gatí, ako vtedy v Krematóriu II.
