Brucho.
Je plné čriev a sleziny a pečene a žalúdka. Celého toho zázraku tkaniva a štiav, ktoré je tak fantastické, že mnohí nedokážu prijať myšlienku sveta bez stvoriteľa. Či už stvoriteľ jestvuje, alebo nie, bez neho to zvládneme. Ale bez črevnej mikroflóry, bez odbúravania toxínov, tvorby lymfocytov a celej tej továrne by sme neprežili ani minútu.
Takmer každý, kto mal čokoľvek v neporiadku v brušnej dutine a vystrábil sa, naveky sa zmenil. Pretože zistil, že život je krehký a dni bez bolesti sú požehnané. Každý, kto včas dostal nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť, rozpoznal význam sekúnd.
Keď sa pred pár rokmi mojej mame začalo perforovať črevo (oslabené chemoterapiou), desiatky minút sme čakali na lekárku, aby urobila USG a povedala, že iba treba vypustiť vetry. Keby som nemal dávku asertivity a keby jeden chirurg s rozhodnosťou okamžite nenariadil operáciu, umrela by v bolestiach. Keby som „pod pultom“ nezohnal výborné náplaste so striebrom, účinné štvorce a obväzy a neošetroval doma pravidelne ranu, nemohol by som ju dnes podpichovať, že odmieta jesť zeleninu a že má bordel v poličke. A viete čo? Váži si každý deň.
Nevadilo mi čistiť otvory, zopnuté akýmisi gombíkmi, ani vymieňať sáčky. Človek, to je krv a sliz. Ale aj čosi naviac. Som ateista, ale viem, že sú veci, ktoré nás presahujú. Zážitky, pohladenia, literatúra, hudba, humor. A áno, aj viera v čokoľvek.
Dokonca si myslím, že každý musí skôr či neskôr zaplatiť za každú agresiu, za každý deň, keď neurobil to, čo je správne. Ja a vy a my všetci. Večer, na konci dňa, keď kladieme hlavu na vankúš, sme sami. A je jedno, čo sme si kúpili, alebo koho zmanipulovali.
Poznáte niekoho, kto ledva prežil život ohrozujúce zranenia a napriek tomu neprehodnotil to, kým je? Niekoho, kto prestal s hnevom a túžbou po pomste, po ovládaní, po moci a peniazoch?
Môže niekto taký existovať?
