Gabriel Kladek pre miestnu televíziu natáčal dlhé roky reláciu „Postrehy z mesta“. Vnímal som ho iba prostredníctvom tých krátkych videodokumentov, ale aj tak ma veľa naučil. Inšpiroval ma viac si všímať milované Košice, budovy, sochy, praskliny, suché fontány, dlažby… to všetko. Jeho sarkazmus a iróniu som mal veľmi rád. Tie jeho komentáre boli fantasticky zábavné – aj keď určite nechcel, aby to, čo vraví, bol kabaret. Jednoducho, bolo cítiť, že na tom, čo kritizuje, mu veľmi záleží. Vždy, keď sa vyjadroval k nejakému nedostatku, mal pripravené podklady, dokumenty a vždy aj navrhoval riešenie. Samozrejme, témy, ktorým sa venoval, sa týkali Košíc, ale platili (a platia) pre iné slovenské mestá.
Chcem aj spomenúť konkrétny príklad, ale najprv som vybral niekoľko jeho hlášok (parafrázujem to, čo si pamätám):
K Benátskej noci, ktorú chcel ako tradíciu vytvoriť Rudolf Schuster:
„Je to logický názov podujatia. Tento celý mlynský náhon môže vyzerať ako Benátky, len musí byť tma.“
K tabuľke s nápisom „Zákaz vstupu na vodnú hladinu“:
„Toto je asi parafráza na Bibliu.“
K dlažbe na Hlavnej ulici:
„Táto dlažba je agregát na nezmysly. Kamkoľvek sa postavíte, máte o zábavu postarané.“
K EHMK 2013 (Európske hlavné mesto kultúry)
„Je správne, že opravujú uloženie káblov. Ale neviem, či je turistická sezóna vhodne zvolený termín. Ľudia sa sťažujú na zvuk zbíjačiek a brúsiek. Tak ale blíži sa EHMK, takže toto je Košické hudobné leto.“
K zatepľovaniu budov:
„Tento dom je národná kultúrna pamiatka, evidovaná ako secesný dom. Majiteľ si povedal, veď nech si pamiatky chráni sused, prečo to nezbastardiť? Ja len dúfam, že nezačnú tým polystyrénom zatepľovať Dóm sv. Alžbety.“
K veľkej ploche popraskaného chodníka:
„Tu neďaleko sochy Maratónca je chodník…no, povedzme, že chodník. Nejaká kombinácia asfaltu a mramorovania. Keby som dostal úlohu to vytvoriť, musel by som dlho premýšľať, ako to spraviť, aby to bolo takto zlé.“
K pamätníku neznámeho protifašistického bojovníka:
„Je to zarastené burinou, stromy sú krásne, len bránia vo výhľade. Vyzerá to skôr ako juhoamerická indiánska pamiatka, ku ktorej sa treba presekať mačetou.“
Mimochodom, pri tom pamätníku pomenoval aj konkrétne problémy. Okrem iného povedal, že kamene sú z pôvodného slovenského travertínu, ktorý by po vyčistení bielo žiaril. Vravel, že čistenie by technicky nebolo náročné. Vyjadril sa, že to celé nemusí slúžiť ako záchod pre bezdomovcov. Akurát dnes som okolo toho Löfflerovho diela kráčal, vyzerá presne tak, ako ho pán Kladek kritizoval pred vyše desiatimi rokmi. To platí aj o priestore na tzv. námestí Mieru, kde fontáne dominuje socha od Jána Mathé Odpočívajúca rodina.
Konkrétny príklad
Mathého sochárske dielo sa týka aj jednej konkrétnej epizódy Postrehov. Pojednávala o jedinečnom námestí na Luníku II (Terasa). Nikdy by som nepoznal tie mená a detaily, ktoré pán Kladek uviedol. Pomenoval, kto je autorom architektonického návrhu – profesor Eugen Kramár, ktorý si v 50tych rokoch odsedel na Pankráci 10 rokov ako politický väzeň. (Áno, okrem iného autor hotela FIS na Štrbskom plese.)
Sochu Traja (Stojaca rodina) od Mathého tam obklopovala krásna fontána. Pán Kladek v dokumente poukázal na to, kto je vlastníkom autorských práv na dielo, aké sú diery v zákonoch a aké je nehorázne, že je tam umiestnená reklamná plocha a že si ktokoľvek trúfa voľne „revitalizovať“ celý priestor. Navrhol, že to treba dať do pôvodného stavu a osadiť tabuľku, napríklad na počesť obetí boľševického režimu. Samozrejme, aj v tejto relácii mal očarujúce poznámky (opäť len moje parafrázy).
„Krásny podchod, vtedy ešte rozmýšľali nad tým, že v strednej Európe môže aj pršať. Tak ale záhradnícky podnik tu nasadil nejakú burinu, aby nebol výhľad na fontánu. Asi preto, že roky nefunguje.“
„Tu je novinový stánok. Neviem, či by som našiel umiestnenie, ktoré by bolo ešte odpornejšie z estetického hľadiska.“
Nebol som sa pozrieť na to miesto. Ako sa „revitalizovalo“. Nemám odvahu, ale možno budem prekvapený. Ale vlastne… Chcel som len povedať, že vždy, keď som videl akúkoľvek epizódu, zahanbil som sa za vlastnú povrchnosť. A prinútil ma gúgliť a aspoň občas si čosi v meste všímnúť. Obdivujem osobnosť pána Kladeka. Možno sa s ním nedalo vždy ľahko vychádzať. To preto, lebo mal svoj názor a zásady. A miloval históriu a kultúru a Košice.
Odpočívajte v pokoji, pán Kladek.
Rozlúčka s Gabrielom Kladekom bude v pondelok 30. 10. o 14.00 hod. v Kostole Kráľovnej pokoja na Juhu, pohreb bude o 15.00 na verejnom cintoríne.
