Ivan Hoffman
Nech mi nehovoria
Nech mi nehovoria, že mám vravieť hlasno,
tí, čo tichým včera rozbíjali ústa,
nech sa netvária, že už v tom majú jasno,
tí, čo s veľkou slávou a za moje dane objavili chrústa.
Nech ma neblbnú, že dnes sa pravda zjaví,
tá tu žije s nami od stvorenia sveta,
nech mi neradia, čo viem aj z vlastnej hlavy,
tí, čo ešte včera nevraživo pravde zakladali putá,
dnes a denne.
Nech si nemyslia, že dovolia mi srdce,
tí, čo lásku kruto pribíjali k drevu,
nech nedvíhajú drzo k nebu palce,
ešte ich vidím, ako svoje tupé heslá ulicami revú,
dnes a denne.
Len zbaľte svoje strategické mapy,
škoda polopravdy vracať do čítanky,
je smiešne dúfať, že sme všetci slepí
a že nevieme, že stoja za tým všetkým vaše rakety a tanky,
dnes a denne.
Mňa si nekúpite za prémie k platu,
a tí, čo kradli, kradnúť budú ako prv,
sotva zabudnem, jak do susedného štátu
v konzervách od pretlaku pašovali krv,
našu darovanú krv, dnes a denne,
dnes a denne, našu darovanú krv.
Nech mi netvrdia, že prebudujú svet,
tí, čo rozvrátili všetko, čo sa dalo,
takého prestrojenia v tejto zemi niet,
ktoré zakrylo by všetko zlo,
čo sa tu celé roky z vašej moci dialo,
dnes a denne.
