Konštatovať, že nenastane atómový súmrak ľudstva, je jednoduché. Pretože ak sa mýlim, nebude takmer nikoho, kto by mohol opľuť môj optimizmus. A ak sa nemýlim, nič neriskujem. Je to variácia na alibistickú „Pascalovu stávku“ ohľadom viery.*
Čo ma oprávňuje k tomu, aby som tvrdil, že nedôjde k atómovej vojne? Nič. Iba namyslená drzosť blogera. Inštinkt. Empatia.
Sedím si po chutnom obede, škrabkám svojho psíka z útulku, nad mojou hlavou nelietajú drony s granátmi a nikoho z mojej rodiny nezabila raketa cudzej armády. Je pre mňa ľahké hútať do steny, v zákope by som nemal tatársku omáčku a zapekaný karfiol, kvalitné wifi, polohovacie kreslo, dokonca ani lásku.
Ale viete čo? Svet je plný ľudí, čo by chceli mať teplo a objatie a ovládač nadosah, dobré jedlo a prču a psa či kočku. Áno, aj tí ruskí chalani, čo sú posielaní vo vlnách do debilných útokov ako cez kopirák, aj tí piloti, čo by mohli na konci reťazca odpáliť raketu, aj tí námorníci hlboko pod vodou. Oni všetci majú mamy a ženy a milenky, synov a dcéry a obľúbené pirohy a hambáče. Počúvnu, na konci dňa, príkaz na konečné riešenie? Tvrdím, že nie.
Myslím si, že pravdepodobnosť použitia taktickej jadrovej rakety zo strany Ruska je veľmi vysoká. Ale konečná jadrová konfrontácia je viac v hlavách KGB gerontov a sociopatov túžiacich po uznaní, než v srdciach bežných bytostí.
Obávam sa to vysloviť… ale pokiaľ ide o taktickú jadrovú raketu… asi sa to stane (volajte ma baba Janga). Stala sa aj raketa V2 a aj tábor Jasenovac, a Bergen Belsen (ten prežila moja babka). Ibaže to bude posledná vec, čo sa odohrá pred koncom súčasného režimu v Rusku, nie pred koncom sveta.
Myslím si, že nastal čas premýšľať, čo bude s ruskými ľuďmi po páde karmínovo-červeného režimu, kto obnoví celú tú zničenú prírodu a infraštruktúru, ako sa zmierni utrpenie matiek na oboch stranách zákopu. Lebo aké ostali možnosti? Buď príde ku koncu sveta, alebo k procesu obnovy. Putler nevyzerá, že chce vyjednávať. Rádobymesiáši nikdy neustupujú.
Verím, že Ukrajina čoskoro povstane vo svojich pôvodných hraniciach a že ľudia na vidieckom Rusku stratia všetko, čomu verili. Treba o tom uvažovať. Lebo ak tých bežných Rusov dehumanizujeme a kruto potrestáme, o pár desiatok rokov konflikt vypukne nanovo.
Verím, že nie bežní ľudia, ale moskovský samoďeržec a ostatní vojnoví štváči, vrátane ruských cirkevných predstaviteľov, budú stáť pred medzinárodným tribunálom. Ale ok… to už vyzerá, akoby som inhaloval ilegálnu látku. Neinhalujem. Moja droga sa volá hútanie.
---
*skrátene… jedná sa o myšlienku, že veriť v boha je stávkou na istotu. Lebo buď jestvuje, a potom hurá, alebo nejestvuje a v tom prípade je to jedno. Je to hlúpa myšlienka, pretože autokratickí Jhvh alebo Alah, sú podľa tradície všemocní a všeznalí, teda by odhalili pokryteckú vieru. (Naopak, mohli by oceniť úprimnú pochybnosť alebo absenciu viery.)
